referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bernard
Piatok, 20. mája 2022
Astronómia
Dátum pridania: 31.12.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Smajlik
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 136
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11.4
Priemerná známka: 2.88 Rýchle čítanie: 19m 0s
Pomalé čítanie: 28m 30s
 

Pri obehu Saturna okolo Slnka sú prstence pozorované zo Zeme pod rôznymi uhlami.
Merkúr - rímsky boh obchodníkov a cestovateľov
Venuša - rímska bohyňa lásky
Mars - rímsky boh vojny
Jupiter - najvyšší rímsky boh
Saturn - rímsky boh úrody a sejby
Urán - rímsky a grécky boh nebies
Neptún - rímsky boh mora
Pluto - rímsky boh smrti
Hviezdy
Hviezdy sú obrovské gule žeravého plynu, ktoré v dôsledku jadrových reakcíi vyžarujú svetlo a teplo. Naše Slnko je priemerná žltá hviezda, ktorá sa javí taká jasná len preto, lebo je veľmi blzko.
Hviezdy vznikajú z obrovských vesmírnych mrakov plynu a prachu, nazývaných hmloviny. Tieto mraky sa zmršťujú v dôsledku vlastnej gravitácie. V strede takého mraku sa plyn zahrieva a hustne. Nakoniec sa spustia jadrové reakcie, pri ktorých sa premieňa vodík na hélium a zrodí sa nová hviezda.
V strede hviezdy, kde prebieha jadrová syntéza, dosahuj teplota viac ako 10 miliónov stupňov Celzia. Hviezdy možno klasifikovať podľa ich teploty. Povrchová teplota je pre rôzne hviezdy rôzna. Červený trpaslík môže mať iba 3000 stupňov Celzia., zatiaľ čo povrch modrého nadobra môže mať aj vyše 20000 stupňov Celzia. Hviezdy majú aj rozdielnu svietivosť či jasnosť, takže jasná vzdialená hviezda sa môže zdať bližšie ako veľmi matná blízka hviezda.
Keď sa v jadre hviezdy spotrebujú všetky zásoby vodíka, začne sa zmena. Vonkajšie vrtvy hviezdy sa mnohonásobne rozopnú, až sa z hviezdy stane červený obor. Osud hviezdy potom urcuje jej hmotnoť. Hviezdy ako naše Slnko končia ako malé horúce hviezdy, nazývané biely trpaslíci. Hmotnejšie hviezdy majú však kratší život a vzplanú v obrovskej explózii nazývanej supernova. Môže nasledovať jeden z dvoch záverečných scénarov: podľa prvého bude zostatok hviezdy kolabovať, až kým sa z nej nestane neutrónová hviezda, typ hviezdy s največšou hustotou. Hrsť materiálu takejto hviezdy dosahuje hmotnosť iliardy ton. Druhá možnosť je tá, že hviezda s veľmi veľkou hmotnosťou sa úplne zrúti a stane sa čiernou dierou, tvarom podobnou lieviku, ktorá nasáva do seba všetok blízky materiál, a neunikne z neho ani svetlo.
V súhvezdí Orion sa rodia nové hviezdy v takých oblastiach ako je Veľká hmlovina v Orióne (M42).
Hviezda začína svoj život kondenzáciou látky v mraku plynu a prachu. Keď je teplota hviezdy dostatočne vysoká, spustia sa jadrové reakcie, vodík sa mení na hélium a hviezda trvalo žiari. Žlté hviezdy ako Slnko môžu rovnomerne svietiť aj miliardy rokov až do expanzie a ochladnutia na červené obry. Nakoniec skolabujú do štádia malých, hustých bielych trpaslíkov a potom zahynú.
Najjasnejšie hviezdy
Slnko
Sirius - súhvezdie Veľký pes
Canopus - súhvezdie Kýl
Rigil Kent - súhvezdie Centaurus
Arktúr - súhvezdie Pastier
Vega - súhvezdie Lýra
Capella - súhvezdie Povozník
Rigel - súhvezdie Orión
Prokyón - súhvezdie Malý pes
Achernar - súhvezdie Eridanus
Slnecná sústava
Našu slnečnú sústavu tvorí Slnko a telesá krúžiace okolo neho.
 
späť späť   4  |  5  |  6  |   7  |  8    ďalej ďalej
 
Zdroje: Všeobecna encyklopedia pre mladych
Podobné referáty
Astronómia 2.9767 1198 slov
Astronómia GYM 2.9870 221 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.