Slnko je naša najbližšia hviezda. Je od Zeme vzdialené približne 150 miliónov km a raketou, ktorá by letela rýchlosťou 1000 km/h by sme naňho doleteli za 17 rokov. Zrodilo sa takmer pred 5 miliardami rokov z plynového oblaku tvoreného vodíkom, héliom a prachom. Vplyvom vlastnej gravitácie sa tieto zložky zmrštili, čím sa ich teplota zvýšila natoľko, že tam začali prebiehať jadrové reakcie, ktoré prebiehajú dodnes. Je zložený z troch štvrtín vodíka a jednej štvrtiny hélia iné prvky sú zastúpené minimálne (inde sa uvádza 90% vodík 8%hélium). V strede Slnka je teplota taká vysoká a tlak taký silný, že atómy plynného vodíka sa zlučujú a vytvárajú plyn hélium. Pri tomto procese Slnko stráca každú sekundu 4 milióny ton hmoty. Planéty okolo neho udržiava na obežnej dráhe jeho gravitácia. Všetka energia na Zemi je zo Slnka, či už to je ropa, uhlie alebo zemný plyn. Výnimkou je iba jadrová energia. Slnko je ku nám najbližšia hviezda. Svetlo zo Slnka dorazí na Zem zhruba za osem minút. Slnko je tak hmotné, že obsahuje 99,9 percent všetkej hmoty Slnečnej sústavy. Slnko rotuje okolo svojej osi tak, ako všetky ostatné väčšie telesá Slnečnej sústavy. Ale, Slnko je prudká guľa nesmierne horúcich plynov, tak horúcich, že nič tuhé tu nemôže existovať. Kvôli plynnému zloženiu môžu voľne rotovať rôzne časti Slnka rôznymi rýchlosťami. A aj to robia! Rovníkové oblasti Slnka sa otáčajú raz za 25 dní, rýchlosťou 7 250 km/h. Polárne oblasti však rotujú pomalšie, rýchlosťou jednej otáčky za 34 dní. Tento rozdiel v otáčaní vytvára atmosférické šmýkanie, alebo podsúvanie, o ktorom sa predpokladá, že sa podieľa na vzniku slnečných škvŕn. Slnko nestojí na jednom mieste, ale pohybuje sa. Jeden obeh okolo centra Mliečnej dráhy mu trvá 230 mil. rokov. Kvôli jeho rozmerom a hmotnosti sa v Slnku vyskytuje veľký rozsah hustôt. Fotosféra, tak označujeme viditeľný povrch Slnka, je tvorená tak riedkymi plynmi, že na Zemi by sme to označili za vákuum. Hlboko v jadre je ale hmota podľa prepočtov viac ako 12 krát hustejšia ako olovo, aj keď je stále v plazmatickom stave. Stredná hustota Slnka je veľmi blízka hustote uhlia, iba okolo 1,4 násobok hustoty vody čo znamená 1400 kg/m3. Zaujímavé je, že ľudia si v minulosti mysleli, že Slnko vyrába svoju energiu spaľovaním uhlia.

Gravitácia na Slnku je 28 krát väčšia ako na Zemi, takže človek, ktorý váži na Zemi 100 kg by na Slnku vážil 2,8 tony.
Vedci sa domnievajú, že za 5 miliárd rokov Slnko vyhasne.

Slnko sa skladá

Z jadra, ktoré siaha do vzdialenosti asi 17 500 km od stredu, má teplotu približne
15 až 20 miliónov OC a tlak 20 miliárd Pa to je ako keby ste držali 20 plne naložených tatroviek štrkom na jednom prste, radiačnej zóny keď sa fotóny, čiže častice svetla, rutia z jadra, prechádzajú cez hrubú vrstvu chladnejšieho plynu, fotóny v tejto zóne poskakujú dookola ako malé guľôčky, každý atóm sa môže pohnúť iba o zlomok centimetra predtým, než ho zrážka s atómom plynu zastaví, niet sa čo čudovať že svetlu trvá milióny rokov kým sa dostane na povrch konvektívnej zóny tu sa prenáša energia prúdením, horúca plazma tu vystupuje na povrch tam sa ochladí a klesá do nižších vrstiev, viditeľným prejavom tohto prúdenia je granulácia vyzerá to ako zrnenie, ktorého životnosť je niekoľko minút a sú to vlastne vrcholy prúdiacej plazmy, fotosféry tá je najtenšia asi 400 km v tejto vrstve vznikajú slnečné škvrny sú to tmavé miesta, relatívne chladné majú nepravidelný alebo kruhový tvar a silné magnetické pole, hlavné slnečné škvrny majú dlhú životnosť a sú viditeľné voľným okom, tie menšie majú životnosť len pár hodín, ich teplota je asi o 2000 ºC nižšia než teplota okolia, chromosféry jej hrúbka je zhruba 14 000 km a teplota tu kolísa od 5750 OC až do 6 000 OC nad oblasťami slnečných škvŕn vznikajú tzv. slnečné erupcie tie uvoľňujú do priestoru prúd rýchlych elektricky nabitých častíc s celkovou hmotnosťou niekoľkých miliónov ton, Zem je pred týmito časticami chránená magnetickým poľom, v severných oblastiach tieto častice spôsobujú svetelný efekt - polárnu žiaru, ale vo vesmíre môžu poškodiť umelé družice alebo kozmické lode. Ďalšia časť Slnka je koróna je to zdanlivo tenká biela plynová a čiastočne prachová vrstva, ktorá obklopuje Slnko, ale v skutočnosti dosahuje hrúbku niekoľko miliónov kilometrov, jej teplota je 1,5 mil OC je paradoxne vyžšia než teplota fotosféry. Korónu môžeme vidieť zo Zeme, počas úplného zatmenia Slnka. Slnečné zvuky

Slnko sa trasie a zvoní ako zvonček. Je to preto, že celé Slnko je zložené z plynu, ktorý ustavične buble hore a dolu a prúdi dookola. Všetky tieto pohyby zapríčiňujú vibrácie, následkom ktorých vznikajú zvukové vlny. Istý vedec prirovnal zvonenie Slnka k „zvončeku, na ktorý neustále naráža mnoho drobných zrniečok piesku“.

Slnko sa zmenšuje

Nedávne objavy ukázali, že slnečný priemer sa scvrkáva o meter každú hodinu. Ak táto aktivita pokračovala počas posledného storočia, Slnko ktoré môžeme vidieť teraz je takmer o 800 km v priemere menšie ako to, ktoré mohli vidieť naši starí rodičia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Slnko a jeho stavba