Slnko je naša najbližšia hviezda. Je od Zeme vzdialené približne 150 miliónov km a raketou, ktorá by letela rýchlosťou 1000 km/h by sme naňho doleteli za 17 rokov. Zrodilo sa takmer pred 5 miliardami rokov z plynového oblaku tvoreného vodíkom, héliom a prachom. Vplyvom vlastnej gravitácie sa tieto zložky zmrštili, čím sa ich teplota zvýšila natoľko, že tam začali prebiehať jadrové reakcie, ktoré prebiehajú dodnes. Je zložený z troch štvrtín vodíka a jednej štvrtiny hélia iné prvky sú zastúpené minimálne (inde sa uvádza 90% vodík 8%hélium). V strede Slnka je teplota taká vysoká a tlak taký silný, že atómy plynného vodíka sa zlučujú a vytvárajú plyn hélium. Pri tomto procese Slnko stráca každú sekundu 4 milióny ton hmoty. Planéty okolo neho udržiava na obežnej dráhe jeho gravitácia. Všetka energia na Zemi je zo Slnka, či už to je ropa, uhlie alebo zemný plyn. Výnimkou je iba jadrová energia. Slnko je ku nám najbližšia hviezda. Svetlo zo Slnka dorazí na Zem zhruba za osem minút. Slnko je tak hmotné, že obsahuje 99,9 percent všetkej hmoty Slnečnej sústavy. Slnko rotuje okolo svojej osi tak, ako všetky ostatné väčšie telesá Slnečnej sústavy. Ale, Slnko je prudká guľa nesmierne horúcich plynov, tak horúcich, že nič tuhé tu nemôže existovať. Kvôli plynnému zloženiu môžu voľne rotovať rôzne časti Slnka rôznymi rýchlosťami. A aj to robia! Rovníkové oblasti Slnka sa otáčajú raz za 25 dní, rýchlosťou 7 250 km/h. Polárne oblasti však rotujú pomalšie, rýchlosťou jednej otáčky za 34 dní. Tento rozdiel v otáčaní vytvára atmosférické šmýkanie, alebo podsúvanie, o ktorom sa predpokladá, že sa podieľa na vzniku slnečných škvŕn. Slnko nestojí na jednom mieste, ale pohybuje sa. Jeden obeh okolo centra Mliečnej dráhy mu trvá 230 mil. rokov. Kvôli jeho rozmerom a hmotnosti sa v Slnku vyskytuje veľký rozsah hustôt. Fotosféra, tak označujeme viditeľný povrch Slnka, je tvorená tak riedkymi plynmi, že na Zemi by sme to označili za vákuum. Hlboko v jadre je ale hmota podľa prepočtov viac ako 12 krát hustejšia ako olovo, aj keď je stále v plazmatickom stave. Stredná hustota Slnka je veľmi blízka hustote uhlia, iba okolo 1,4 násobok hustoty vody čo znamená 1400 kg/m3. Zaujímavé je, že ľudia si v minulosti mysleli, že Slnko vyrába svoju energiu spaľovaním uhlia.