Mikroskop
Každý objekt má svoj vnútorný svet, ktorý je taký drobnučký, že je pred našimi očami zatajený. Keď v 16.st učenci vynašli mikroskop, naskytla sa im možnosť nazrieť do tohto sveta. Mikroskop umožňuje štúdium vecí, ktoré sú príliš malé na to, aby sme ich mohli vidieť voľným okom.
Vynález mikroskopu: Rimania používali zväčšovacie sklá už pred 2000 rokmi. Prví mikroskop bol zostrojený okolo roku 1590 holandskými výrobcami monoklov(sklených šošoviek) bratia Hans a Zacharis Janssenovci. Roku 1663 anglický bádateľ Robert Hooke skúmal pod mikroskopom hmyz a rastliny. Zistil, že korok sa skladá z malých buniek, čo bol vedecky veľmi významní objav. Mikroskopy rýchlo vzbudili záujem o malé živočíchy. Približne po roku 1980 boli skonštruované aj iné typy snímacích mikroskopov:
- Tunelové mikroskopy sú také citlivé, že umožňujú štúdium atómovej štruktúry predmetov. - Emisné mikroskopy sa používajú na štúdium nerastov, hornín a kovov. Pozorovaný predmet sa zohreje alebo elektricky nabije, takže začne vyžarovať elektróny, ktoré sa elektromagnetmi usmerňujú na tienidlo obrazovky. Optický mikroskop obsahuje:
-dve hlavné šošovky(môžu byť sklené alebo perspexové) a pracujú s bielym viditeľným svetlom=objektív a okulár.
-niektoré obsahujú aj niekoľko ďalších šošoviek.=čistý a jasný obraz.
-skúmaná vzorka musí byť tenká a priesvitná, aby ju mohlo svetlo presvietiť.
-možnosť pripojenia objektívu so zväčšením 10-1500
-optické mikroskopy dokážu „odhaliť“ bunky živých organizmov
-na dosiahnutie väčšej jasnosti je občas potrebné vzorku zafarbiť farbivom. Živú vzorku však takýto proces farbenia zabije.
Princíp sledovania „predmetu“ cez optický mikroskop:
-objekt, ktorý sa má pozorovať v svetelnom mikroskope, sa položí na podložné skielko, ktoré sa vsunie do mikroskopu.
-Intenzívny lúč svetla dopadá na zrkadielko pod mikroskopom a osvetľuje objekt zospodu. Poloha zrkadielka sa upraví tak aby bolo svetlo nasmerované „hore“ cez skielko
-Šošovky kondenzora sústreďujú zväzok svetla na skúmaný objekt.
-Objektív vytvára obraz, ktorý okulár zväčšuje.
Pri zaostrovaní objektu sa vzdialenosť medzi šošovkami objektívu a skielkom upravuje pomocou skrutiek.
-Podľa pozorovaného objektu natočíme do pracovnej polohy objektív s potrebnou zväčšovacou schopnosťou.
-Cez okulár sa pozeráme
Zloženie optického mikroskopu:
-okulár
-šošovka okulára
-zaostrovacie skrutky
-šošovky objektívu
-vzorka
-šošovky kondenzátora
-zrkadlo
Elektrónové mikroskopy:
-slúžia na pozorovanie podrobnejších detailov.
-namiesto svetla je tu využitý elektrónový lúč, ktorý sa elektromagnetmi usmerňuje na fluorescenčné tienidlo obrazovky
-skúmaný objekt zväčšujú približne 2000000 krát
-snímacie elektrónové mikroskopy, v ktorých sa elektrónový lúč rýchlo pohybuje k vzorke a cez ňu v čiarovom usporiadaní, môžu vytvárať trojrozmerné zobrazenia. Živý materiál však pomocou nich nemožno študovať!
Použitie elektrónového mikroskopu:
-používajú sa podobným spôsobom ako optické mikroskopy.
-elektrónový lúč prechádza cez vzorku.
-v snímacích elektrónových mikroskopoch sa musí pozorovaný objekt najprv pokryť jemnou vrstvou chemikálií, ktoré budú odrážať elektrónový lúč.
Zloženie elektrónového mikroskopu:
-elektrónový žiarič
-elektromagnety šošoviek kondenzátora
-vzorka
-elektromagnety šošoviek objektívu
-elektromagnety šošoviek projektora
-okulár
-zobrazenie na obrazovke
Elektrónový rastrovací mikroskop však môže zväčšiť aj celý objekt.-aj 50000000 krát.
-obraz skúmaného objektu sa objaví na monitore
-špeciálne elektrónové mikroskopy zobrazia aj jednotlivé atómy.
veľkosť atómu=500000 atómov zoradených vedľa seba neprekročí hrúbku ľudského vlasu.
Zdroje:
encyklopédie -
|