Malý voz zaujíma už po niekoľko stáročí výnimočné a veľmi praktické postavenie medzi súhvezdiami severnej oblohy. Polárka bola v našom tisícročí až do vynájdenia kompasu dôležitým orientačným bodom pre púštne karavány, moreplavcov a cestovateľov v pustatinách. A ešte i dnes, v čase moderných navigačných prostriedkov, naďalej zostáva dôležitou hviezdou, udávajúcou smer na sever. Severný svetový pól je dnes vzdialený od Polárky 58‘. Náhodný pozorovateľ oblohy často za Malý voz pokladá Kuriatka /phesant/ v súhvezdí Býka. Jasné hviezdy Kuriatok tvoria síce obrazec podobný obrazcu Malého voza, ale oveľa menší. Malý voz najjednoduchšie nájdeme podľa Polárky. Privedie nás k nej štyri razy predĺžená spojnica zadných kolies Veľkého voza, ktorú tvoria hviezdy Merak a Dubhe. O polnoci nájdeme Malý voz najvyššie nad obzorom v prvej polovici mája. Na najznámejších súhvezdiach severnej oblohy, na malom a Veľkom voze, dobre vidieť ako sa spôsob života a myslenie národov rozličných kultúr prenášalo na oblohu. Podobnosť obrazcov obidvoch týchto súhvezdí, utvorených na oblohe ich najjasnejšími hviezdami, odzrkadľovala sa i v predstavách našich predkov. Zvyčajne ich spájali s jediným mýtickým eposom, alebo rovnakou, celkom praktickou víziou, Číňania napríklad videli v siedmich jasných hviezdach Veľkého voza mieru na chlieb ( Pe Tey) alebo cisársky koč (Ti Če). Egypťanom tieto hviezdy prestavovali hrocha, Rimanom sedem volov, Arabom zasa ľudí plačúcich nad hrobom. Národy žijúce na území terajšej Kazašskej republiky videli v zoskupení hviezd Veľkého voza koňa, v zoskupení hviezd Veľkého voza koňa, v zoskupení hviezd Malého voza zasa opraty. Pre starých Slovanov hviezdy Malého a Veľkého voza predstavovali krčah, pre Mezopotámcov, Peržanov a Grékov zasa medvede. Naša terminológia prevzala predstavu Homéra, ktorému tieto jasné hviezdy na severnej oblohe podobne ako Číňanom pripomínali koč. Veľká medvedica a Malý medveď nepredstavujú z gréckych mýtov iba krásnu Kallistó a Arkása. Podľa inej báje sú to tiež dva medvede, ktoré sa starali o malého Dia a strážili ho, keď sa skrýval v jaskyni na Kréte pred svojím otcom Kronom. Podľa veštby totiž jedno z Kronových detí malo prevziať vládu nad svetom po svojom otcovi. Preto zo strachu pred takýmto osudom Kronos svoje deti hneď po ich narodení požieral. Jedine Diovi sa podarilo uniknúť. Keď vyrástol v statného junáka, stalo sa to, čoho sa Kronos obával.