Zadanie: Metódou ,,VA” charakteristiky zmerajte vzájomnú indukčnosť cievok L1 a L2


Rozbor úlohy: Úmernosť medzi indukovaným napätím a zmenou prúdu platí nielen pre jednu cievku , ale aj pre dve cievky spriahnuté navzájom spoločným magnetickým tokom. Konštantu úmernosti medzi napätím indukovaným v druhej cievke ui2 a časovou zmenou prúdu I1 v prvej cievke nazývame vzájomnou indukčnosťou a označujeme je M
ui2= M I1 [V; H, A, s]
t
Umiestnime vedľa seba dve cievky, ktoré sú súčasťou dvoch samostatných obvodov. Pri zmene prúdu v jednej cievke sa indukuje napätie v druhej cievke. Cievka, do ktorej prúd I1 privádzame tvorí primárny obvod, cievka, z ktorej prúd I2 odoberáme, sekundárny obvod .
L1= S N21 L2= S N22 M= k L1 L2
l l k= M L1 L2
Bez rozmerné číslo k je vždy menšie ako 1 a nazýva sa činiteľ väzby cievok. Vyjadruje aká časť magnetického toku jednej cievky prechádza aj druhou cievkou. Ak k je takmer rovné 1 hovoríme o úplne tesnej väzbe cievok. Takmer celý magnetický tok primárnej cievky prechádza sekundárnou cievkou. Ak k<1 hovoríme o voľnej väzbe cievok, to znamená, že časť magnetického toku primárnej magnetickej cievky prechádza sekundárnou. Ak je k takmer nulové hovoríme o úplne voľnej väzbe cievok. Schémy zapojenia:

Postup pri meraní: Ako prvé sme si zostavili obvod podľa zadaných schém. V obvode sa nachádzali dva rozdielne meracie prístroje a dve cievky s rozdielnymi hodnotami, ktoré neboli nikdy zapojené rovnako. Postupovali sme spôsobom, že sme na spojovacie pole napájali cievky, ktoré sme uložili na seba, aby bola hodnota napätia na voltmetri U2 vyššia a aby bola ručička minimálne za polovicou, čo sme vždy nedosiahli z dôvodu malých, takmer zanedbateľných hodnôt. Pri tomto meraní sme museli dávať pozor, aby sme neprepálili cievky, neodpálili meracie prístroje alebo zdroje.