Irak prvý krát použil jedovatý bojový plyn proti Iránu a Kurdom a od roku 1998 uskutočňuje rozsiahle chemické a biologické poznatky bez kontroly. Irán po chemických útokoch zo strany Iraku v 80. rokoch začal vyvíjať chemické a biologické zbrane a s ruskou pomocou buduje jadrovú elektráreň.
Väčšina chemických zbraní je bezfarebná až jantárovo hnedá tekutina bez zápachu alebo vône horkých mandlí. Najčastejší kontakt je s pokožkou alebo vdýchnutím, pričom smrteľná dávka je rozdielna a pôsobí okamžite. Po nakazení treba presunúť obeť zo zamorenej oblasti, odstrániť šaty, umyť pokožku mydlovým roztokom, udržiavať dýchanie a krvný obeh, vyhľadať protilátku a zaistiť lekársku starostlivosť. Pri niektorých chemických zbraniach však neexistuje žiadna účinná protilátka.


Účinok chemických zbraní na organizmus

Látka a typ Smrteľná dávka (mg) Účinky
tabun (nervová látka) vdýchnutie: 400 mgpokožkou: 1,000 mg stiahnutý hrudník, strata kontroly nad telesnými funkciami
sarin (nervová látka) vdýchnutie: 70 mgpokožkou: 1700 mg ako v predchádzajúcom prípade
kyanovodík (krvná látka) vdýchnutie: 2000 mg zmätenie, závrate, zrýchlené dýchanie a tep
fogen (dusiaca otravná látka) vdýchnutie: 3200 mg podráždenie očí a dýchacích ciest, dusenie


3.Jadrové zbrane


Prítomnosť jadrových zbraní vo svete je skoro rovnaká ako u chemických zbraní.Ich počet je však obmedzení na africkom kontinente, kde sa „netešia“ veľkej obľube.
Americké a ruské zásoby sú omnoho menšie ako v dobách studenej vojny a nedávno
podpísané zmluvy zaväzujú zmluvné strany k ich znižovaniu.