Obsah

Laser 1
Úvod 1
Cesta k vzniku laseru 2
Čo je to svetlo 2
Ako vzniká svetlo 3
Stimulovaná emisia 5
Maser 5
Prvý laser 6
Lasery súčasnosti 7
Základné typy laserov 8
Zoznam použitej literatúry 8




















Laser

Úvod

Laser je vynálezom dvadsiateho storočia a za necelých štyridsať rokov svojej existencie sa stal neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Stretávame sa s ním v rôznych odboroch ľudskej činnosti. Pomáha nám pri meraní vzdialeností a určovaní smeru. V ruke lekára sa stáva úplne sterilným a bezbolestným skalpelom. Môžeme s ním opracovávať i veľmi tvrdé materiály. Je možné s ním zvárať materiály kedysi nezvariteľné. Dokáže prenášať obrovské množstvo dát a informácií na veľké vzdialenosti, alebo doma nám prehráva kompaktné disky. Je máloktorý nástroj, ktorý má k dispozícií tak všestranne použitie ako laser.
Počas tejto práce by som chcel vysvetliť základný princíp na ktorom laser funguje a na konci by som chcel popísať niektoré základné typy laserov.

Cesta k vzniku laseru
Slovo laser (lejzr) pochádza z angličtiny. Je zložené z počiatočných písmen dlhého anglického názvu popisujúceho jeho funkciu: Light Amplification by Stimulated Emission of Radiation, čo by sa dalo preložiť ako zosilnenie svetla pomocou vynútenej (stimulovanej) emisie žiarenia. Slovenské pomenovanie laseru je kvantový generátor svetla, ktorý sa nepoužíva, pretože laser je kratšie. Z názvu je zrejmé, laser vydáva svetlo.
Ale čím sa líši svetlo laseru od svetla žiarovky???
Laserové svetlo je monochromatické (jednofarebné), kohorentné (usporiadané) a má malú divergenciu (rozbiehavosť). Z definícií vyplýva, že laser je zariadenie, ktoré premieňa dodávanú energiu na laserové svetlo (laserový lúč). Vzhľad laserov môže byť rôznorodý. Záleží hlavne na druhu laseru, na jeho konštrukcií a v neposlednom rade na jeho použitie. K tomu aby sme pochopili ako laser funguje, musíme najskôr vedieť čo je to svetlo. Čo je to svetlo

Svetlo je pre nás najdôležitejším zdrojom informácií o okolitom svete. Preto sme o ňom dlhu dobou takmer nič nevedeli. Až v 17.storočí sa podarilo Isaacovi Newtonovi rozložiť biele svetlo hranolom na spektrum farieb a ukázať, že svetlo sa skladá z mnohých farieb. Newton si teda predstavoval, že svetlo ma časticový (korpuskulárny) charakter, pričom každá farba je zastúpená časticami s inou veľkosťou. Zo svojou teóriou dokázal vysvetliť vtedy všetky známe vlastnosti svetla.