Vektorové fyzikálne veličiny – vektory sú napr. sila a posunutie.
Na určenie týchto veličín potrebujeme okrem veľkosti aj smer. Na počítanie s týmito veličinami platia odlišné pravidlá ako na počítanie s reálnymi číslami s jednotkou. Vektory sčitujeme podľa rovnobežníkového pravidla. Graficky vektor znázorňujeme orientovanou úsečkou. Priamka preložená jej koncovými bodmi sa nazýva vektorová priamka. Vektorová priamka a šípka označujú smer a dĺžka úsečky znázorňuje veľkosť vektora. Veľkosť vektora je skalár. Sčítanie alebo odčítanie vektorov má vo fyzike význam len pre fyzikálne veličiny rovnakého druhu (napr. len pre sily, alebo len pre posunutia). Pri násobení vektora reálnym číslom vzniká vektor rovnakého druhu (ak násobíme silu reálnym číslom vznikne opäť sila, ak násobíme reálnym číslom posunutie, vznikne opäť posunutie). Rozklad sily do daných smerov robíme pomocou vektorového rovnobežníka. Smery sú určené polpriamkami (p, q). Hľadáme také dve sily F1 a F2 , aby ich zložením vznikla sila F. Sily F1 a F2 sú zložky sily F. Skladanie síl rovnakého smeru s rôznym pôsobiskom
- sily, ktoré skladáme sa nazývajú zložky
- sila, ktorá vznikne zložením sa nazýva výslednica
- skladanie síl znamená nahradenie zložiek jednou silou (výslednicou), ktorá má na teleso rovnaký účinok ako zložky.