Týmto krokom sa spaľovací motor dostal do ďalšej etapy svojho vývoja.
Druhým významným vynálezcom tejto etapy je taktiež Nemec Karl Benz. Približne v rovnakej dobe ako Daimler zostrojil spaľovací motor, poháňaný zmesou petroleja a vzduchu.
Gottlieb Daimler v roku 1882 zakladá svoj vlastný podnik, spolu s nadaným konštruktérom Wilhelmom Maybachom. Spolu analyzovali základné nevýhody motorov vtedajších konštrukcií: explózie paliva v pracovnom valci nenasledovali dostatočne rýchlo po sebe, z toho vyplývajúci výkon musel byť nutne nízky, vyšším otáčkam motora bránili nedokonalé spôsoby zapaľovania. Preto sa úsilie oboch konštruktérov zameralo týmto smerom. Daimler navrhol nový systém zapaľovania založený na princípe žeraviacej trubičky. Žeraviaca trubička, zvonka nahrievaná malým plameňom, vyčnievala z hlavy valca. Pri každom stlačení zmesi sa zmes teplom žeraviacej trubičky zapálila. Napriek úsmevnej konštrukcii prax ukázala spoľahlivosť tohto systému. Motor s týmto zapaľovaním dosiahol celých 900 otáčok za minútu namiesto vtedy obvyklých 200 otáčok za minútu.
Najmasovejšiemu rozšíreniu motora Karla Benza vďačíme Henrymu Fordovi, ktorý začal s jeho ďalšou konštrukciou a výrobou. V ďalšom vývoji sa spaľovacie motory rozdelili na dve základné skupiny: motory zážihové a vznetové.

Spaľovací zážihový motor - štvortaktný:
Spaľovacie motory dnes poháňajú takmer všetky automobily na svete. Na
pohyb využívajú energiu plynov vytvorených spálením pohonnej zmesi. Zážihový motor funguje tak, že do valcov, v ktorých sú piesty, sa privádza zmes vzduchu a benzínu. Zmes sa stlačením zahustí. Elektrická sviečka vytvorí iskru, ktorá túto zmes zapáli, a vznikajúce plyny uvedú do pohybu piesty vo valcoch. Spálená zmes sa vypudí von. Tak sa vytvorí cyklus. Pri dvojtaktných motoroch je na jeden cyklus potrebné len jedno otočenie vačkového hriadeľa.
V prípade zážihového motora je palivová zmes benzín zmiešaný so vzduchom (u dvojtaktných motorov aj s mazacím olejom ).Táto zmes je nasávaná do valca a stlačovaná piestom. Stlačením zmesi sa vzájomne priblížia molekuly paliva a kyslíka zo vzduchu a zároveň sa zmes stlačením zohreje. Tým je pripravená do stavu, kedy môže byť ľahko zapálená pomocou prídavného zariadenia. U prvých motorov to bolo žeraviacou trubičkou, dnes zapaľovacou sviečkou s priamou väzbou na celý zapaľovací systém. Preto ich voláme motory zážihové.

Pri vznetových motoroch je najskôr nasávaný do valca motoru čistý vzduch, ktorý piest stláča na tlak vysoký asi 4MPa. Týmto stlačením sa vzduch ohreje na teplotu vyše 700°C.