Slnečná sústava
Tvorí ju deväť planét, ktoré so svojimi skoro 70 mesiacmi obiehajú okolo našej najbližšej hviezdy- SLNKA- proti smeru pohybu hodinových ručičiek prakticky v jednej rovine a skoro po kruhových dráhach. K slnečnej sústave však patria aj miliardy ,, hviezd s chvostom``- kométy, státisíce malých planétok ( asteroidov)
A nespočetne veľa menších teliesok ( meteroidov ) až po drobné ,,kozmické smetie``- medziplanetárny prach a dokonca i plyn. Slnko je schopné svojou silnou príťažlivosťou ( pretože je skoro 1000- násobne hmotnejšie ako všetky planéty spolu) nielen udržať celý tento komplex telies po miliardy rokov na pomerne stabilných dráhach, ale energiou, ktorá sa vytvára v jeho vnútri jadrovými reakciami, sa samo stáva viditeľným a zásobuje svetlom a teplom celú slnečnú sústavu. Podľa fyzikálnych vlastností možno hovoriť o terestrálnych planétach, t.j. o planétach podobných Zemi ( Merkúr, Venuša, Zem a Mars), a o planétach joválnych, teda podobných Jupiteru ( Jupiter, Saturn, Urán, Neptún). Pluto z toho hľadiska ťažko niekam jednoznačne zaradiť. Každá planéta predstavuje však celkom fantastický a osobitý svet, bohatý na prekvapenia.

Asteroidy
Čím sú telesá menšie, tým je ich výskyt v slnečnej sústave početnejší. Preto astronómovia odhadujú počet existujúcich malých planétok ( niektoré majú priemer iba pár metrov) na státisíce. Avšak tých, ktoré majú spoľahlivo určené dráhy, nebude snáď viac ako 6000 ani do konca roka 1993. Väčšina planétok sa pohybuje okolo Slnka v hlavnom pásme medzi dráhami Marsu a Jupitera. Sú však aj také, ktoré blúdia i nimi neho. Niektoré prechádzajú až do vnútra dráhy Zeme. Iné asteroidy obiehajú v rovnakej vzdialenosti od Slnka ako Jupiter.