Jupiter

Kráľom Slnečnej sústavy je po Slnku Jupiter. Čo do objemu je väčší ako všetky ostatné planéty spolu, ľahko sa doň zmestí 1300 telies veľkosti Zeme.
V porovnaní s malými kamennými vnútornými planétami sa Jupiter podobá na obrovský plynový mech, naplnený takmer výlučne vodíkom a héliom. Vo vrchnej časti atmosféry sa vytvára pásová štruktúra vrstiev červenohnedých a žltookrových oblakov. Pod nimi je plyn stále viac stlačený, až prechádza do kvapalného stavu. Nakoniec je tak stlačený, že plášť má vlastnosti kovu. Jadro Jupitera je veľmi horúce ( 35000°C) a planéta vyžaruje 2-krát viac tepla ako prijíma zo Slnka. Keby bol Jupiter 50-krát hmotnejší, teplota jadra by už stačila na premenu vodíka a Jupiter by sa stal hviezdou.
Stavba Jupitera
Väčšina planéty pozostáva z vodíka v plynnom, kvapalnom a tuhom skupenstve, aj keď má malé kamenné jadro. Aj v atmosfére sa nachádza hlavne vodík s malým množstvom hélia a iba stopy metánu a amoniaku.
Vnútorná stavba: JADRO, KOVOVÝ VODÍK, KVAPALNÝ VODÍK,
ATMOSFÉRA
Jupiter má polomer 71 492 kilometrov.
Stavba atmosféry: VODÍK, HÉLIUM, INÉ PRVKY

Jupiterov jemný prstenec
Jupiterov prstenec, objavený v januári 1979 Voyagerom 1, je extrémne tenký a jemný. Ešte matnejšie jeho ,,halo`` siaha až k vrcholkom oblakov. Oba sa skladajú z tmavých zrniečok prachu, nie väčších ako čiastočky dymu.
Mesiace Jupitera
16 Jupiterových mesiacov možno zatriediť do troch skupín. Blízko planéty, ale mimo prstencov, je METIS, ADRASTEA, AMALTEA a TÉBA. Obiehajú okolo planéty vo vzdialenosti od 128 000 do 220 000 km od jej stredu. Okrem AMALTEY sú to mesiace novoobjavené, o ktorých vieme málo. Ďalej, od 420 00 do 1,9 milióna km, sú GALILEIHO veľké mesiace- IO, EURÓPA, GANYMEDES a KALISTO. Zvyšných osem mesiacov je maličkých, iba HIMÁLIA má priemer niečo vyše 100 km. Štyri obiehajú okolo planéty vo vzdialenosti od 11 do 12 miliónov km. Tvoria ich pravdepodobne zvyšky ľadu a skál po procese vzniku Jupitera. Najvzdialenejšie štyri mesiace obiehajú okolo planéty opačným smerom ako ostatné, vo vzdialenosti 21 až 24 miliónov km. Takmer s istotou sú to telesá z asteroidálneho pásma zachytené gravitáciou Jupitera.
Podobne ako všetky obrovské planéty, aj Jupiter je obklopený rodinou mesiacov.

Zo 16 známych mesiacov štyri- Io, Európa, Ganymedes je väčší ako Merkúr. Nazývajú sa Galileiho mesiace podľa talianskeho astronóma GALILEA GALILEIHO, ktorý ich objavil roku 1610. Zvyšných 12 mesiacov je malých – od Amaltey s priemerom 270 km po Lédu s priemerom len 16 km.
GANYMEDES
Ganymedes s priemerom 5260 km je najväčší mesiac v slnečnej sústave. Ľadová kôra je husto pokrytá krátermi, zjazvená po bombardovaní v rannom období vzniku slnečnej sústavy. Jeho povrch je však krížom-krážom posiaty komplexom horských hrebeňov a ľadových krýh- stopami nedávnych ťažkých nárazov.
EURÓPA
Najmenší zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera(priemer 3140 km) je najzáhadnejší. Je hladší ako biliardová guľa. Existuje domnienka, že Európa je zabalená do hrubej vrstvy ľadu, pod ktorou sa môže nachádzať obrovský oceán.
KALISTO
Na povrchu tohto mesiaca s priemerom 4800 km, nie sú žiadne ,,roviny``. Je husto pokrytý impaktovými krátermi. Najväčší zo všetkých kráterov je VALHALLA, s priemerom 300 km. Kalisto pripomína náš Mesiac, ale krátery sú zľadovatelé.
IO
Ako ,,kozmická pizza`` vyzerajú červené, oranžové a žlté škvrny na Io, ktoré predstavujú plyny vytryskujúce z vulkánu až do výšky 300 km s jemnými čiastočkami síry a oxidu uhličitého. Io je jedným z dvoch mesiacov v slnečnej sústave s aktívnymi sopkami. Medzi mesiacom Io a Jupiterom sa udržiavajú silné elektrické prúdy vyvolané magnetickým poľom planéty.
Fakty a čísla:
Priemer (rovníkový): 142 984 km
Priemer (polárny): 133 708 km
Priemerná vzdialenosť od Slnka: 778 330 000 km
Obežná rýchlosť okolo Slnka: 13,06 km/s
Doba obehu okolo Slnka(rok): 11,86 roka
,,Deň``:
Otočenie okolo osi
Od východu Slnka po východ Slnka 9 hodín 55 minút
Hmotnosť (Zem = 1): 318
Priemerná hustota ( voda = 1): 1,33
Gravitácia na povrchu (Zem = 1): 2,64
Teplota najvyšších oblakov: -150°C.