Mesiac

Mesiac je najbližší sused Zeme. Títo dvaja spoločníci putujú vesmírom už viac než 4 miliardy rokov. Mesiac obieha okolo Zeme a gravitáciou pôsobí na ňu tak, že je trochu vydutá. Vyvoláva to denné stúpanie a klesanie ocánskych vôd, ktoré nazývame príliv a odliv.
Na rozdiel od Zeme je Mesiac mŕtve, nehostinné miesto. Nemá atmosféru a čo sa týka vody, tá je zamrznutá v mesačnej pôde. Teploty počas mesačného dňa stúpajú na horúcich 115 stupňov Celzia a v noci klesajú až na mrazivých -160 stupňov Celzia.
Povrch Mesiaca je pokrytý krátermi. Väčšina z nich vznikla dopadom meteoritov, asteroidov a komét. Niekoľko kráterov vzniklo aj sopečnou činnosťou. Približne pred 3,5 miliardami rokov sa z vnútra Mesiaca dostala na povrch láva, ktorá stuhlaa vytvorila hladké roviny nazývané moria - tmavé fľaky, ktoré vidíme aj zo Zeme. Aj keď Mesiac je jasný, nemý vlastný zdroj svetla. Žiari iba odrazeným slnečným svetlom. Väčšina starovekých národov Mesiac uctievala. Starí Rimania pomenovali bohyňu Mesiaca Diana a verili, že sa po nočnej oblohe preváža na koči.


MESAČNÉ FÁZY:

Jedna z najčarovnejších vecí - a predvídateľná - pri pohľade na nočnú oblohu je meniaci savzhľad Mesiaca. Približne za 30 dní prejde Mesiac celým cyklom zmien, ktorý nazývame mesačné fázy. Priridzene, že v skutočnosti Mesiac svoj tvar nemení. Mení sa iba veľkosť plochy osvetlenej slnečným svetlom, ako ju vnímame zo Zeme. Na začiatku cyklu (v nove) nevidno nijakú osvetlenú plochu. Mesiac je úplne tmavý, preto sa zdá, že je na oblohe neviditeľný. Potom, približne za dva týždne sa jeho tvar mení z kosáčika cez osvetlenú štvrť až po tzv. neúplný Mesiac (čo znamená, že je väčší než polovica Mesiaca, ale menší než pri splne). Nakoniec je osvetlený celý (v splne). Potom sa proces vracia a rozmery Mesiaca sa pomaly zmenšujú, až sa opäť zdá, že zmizol - ďalší nov. Keď Mesiac prechádza od novu k splnu, hovorí sa, že dorastá (D) alebo rastie. Keď naopak prechádza od splnu k novu, hovorí sa, že cúva (C), ustupuje či mizne. V staroveku boli kalendáre založené práve na meniacom sa tvare Mesiaca. Rok musel mať 12 mesačných cyklov alebo mesiacov.


MESIAC V TIENI:

K zatmeniu Mesiaca dochádza, keď Mesiac v splne prechádza tieňom Zeme. Slnko, Zem a Mesiac musia byť zoradené v priamke. Mesiac nezmizne úplne. Rozptýlené slnečné lúče dokážu zasiahnuť jeho povrch, čo spôsobuje červenkastú žiaru.

Väčšinu roka prechádza Mesiac pod alebo nad tieňom Zeme.


AKO VZNIKOL MESIAC?:

Pôvod Mesiaca je ešte stále veľkou záhadou. Mnohí odborníci si myslia, že vznikol pri zrážke ešte veľmi mladej Zeme s telesom veľkým približne ako Mars. Zrážka spôsobila, že sa na obežnú dráhu okolo Zeme dostal mrak úlomkov hornín, ktoré postupne vytvorili veľký kamenný chuchvalec - Mesiac.

Zdroje:

Vesmír -