Zvuk môžeme vnímať len za určitých podmienok. Určite sa zhodneme, že musí existovať: zdroj zvuku, prostredie, ktorým sa šíri a zdravý sluch. Zjednodušene je zvuk kmitanie akejkoľvek hmoty. Hmotou (látkou) môže byt vzduch , voda, drevo, alebo ktorýkoľvek iný materiál. Prostredie, ktorým sa šíri zvukový rozruch od chvejúceho sa telesa k nášmu uchu, je najčastejšie vzduch. Faktom je, že jediné prostredie, ktorým sa zvuk nemôže šíriť, je vákuum.


Šírenie zvukového rozruchu prostredím:
Ak chceme byť v našej definícii presnejší, treba dodať, že kmity, ktoré vytvárajú zvuk, nie sú výsledkom pohybu celého objemu "tam a späť". Ak by to platilo, celá atmosféra by sa musela hýbať zakaždým, keď sa vytvorí sebemenší zvuk! Namiesto toho, sa kmity objavujú medzi jednotlivými molekulami látky a šíria sa v látke vo forme zvukových vĺn. Zvukové vlny sa šíria látkou tak, že každá molekula vráža do vedľajšej a vracia sa do pôvodnej polohy. V dôsledku toho sa v látke striedajú oblasti, v ktorých je hmota hustejšia, nazývané zhluky, s oblasťami, kde je hmota redšia, nazývané zriedenia.
Napríklad: ak oceľový prúžok alebo tenkú drevenú doštičku upevníme na jednom konci a druhý koniec vychýlime, doštička sa rozkmitá a počujeme zvuk. Pri chvení oceľového prúžku sa predáva časť jeho pohybovej energie molekulám plynov vzduchu. Zatiaľ čo v istom okamihu sú molekuly plynov po jednej strane prúžku viacej k sebe stlačované, sú na opačnej strane viacej od seba oddiaľované. V nasledujúcich okamihoch nastáva jav opačný. Týmto, pravidelne sa opakujúcim dejom, sa prenáša energia postupne aj na vzdialenejšie molekuly plynov. Vzduchom sa šíri všetkými smermi od chvejúceho sa prúžku rozruch, v ktorom prebieha striedavo pravidelné zhustenie a zriedenie molekúl vzduchu. Podobne počujeme zvuk rozkmitanej struny upevnenej na oboch koncoch alebo zvuk ladičky, ktorú sme rozkmitali úderom kladivka.



Fyzikálnou príčinou vzniku zvuku je chvejúce sa teleso. Ak je kmitanie zdroja zvuku pravidelné, vnímame tón, t.j. hudobný zvuk. Ak zvuk vzniká nepravidelným chvením telesa, vnímame ho ako hluk, napr. vŕzanie, šramot, hukot a praskot. Pre zjednodušenie fyzikálnych úvah sa zvukové vlny sa často znázorňujú pomocou tzv. vlnových funkcií.