Čierna diera je oblasť časopriestoru s takou silnou gravitáciou, že z nej nemôže uniknúť, teda ani svetlo. Na porovnanie s čiernou dierou vytvorenou pri výbuchu supernovy, hmotnosť čiernej diery v centre zodpovedá hmotnosti miliárd hviezd. Takéto supermasívne čierne diery vznikli pravdepodobne v rannom období života mladej galaxie ako výsledok spojenia miliónov hviezd ( alebo ich zvyškov) v ich prehustených centrálnych oblastiach. Čierne diery sú známe tým, že pohltia všetko, no celkom tak to nie je. Podobne ako každý iný objekt majú vplyv iba na svoje bezprostredné okolie. Tam je však príťažlivosť diery taká silná, že úplne naruší štruktúru priestoru – všetko, čo padá do čiernej diery, naveky zmizne z nášho vesmíru.

Cygnus X-1
Čierne diery sú síce neviditeľné. No svojou gravitáciou môžu preberať materiál z blízkej hviezdy. Zachytený materiál prudko špirálovite obieha okolo diery, silno sa zahrieva a skôr, ako navždy zmizne v diere, žiari v röntgenovej oblasti spektra. Astronómovia sa domnievajú, že najvážnejším kandidátom na čiernu dieru v Mliečnej ceste je silný zdroj röntgenového žiarenia v súhvezdí Labute. Tento zdroj, známy ako Cygnus X-1, predstavuje sústavu modrého nadobra a čiernej diery s hmotnosťou asi desiatich Sĺnk.