Okrem mechanických spôsobov opracovania technických mate-riálov (strihanie, rezanie, vŕtania atď.) pri výrobe výrobkov sa po-užívajú aj ďalšie technológie. Jenou z nich je odlievanie.
Odlievanie je zhotovovanie súčiastok z materiálov v tekutom stave, ktoré sú schopné po naliatí do foriem vytvrdnúť.
Výhodou odlievania je, že umožňuje vyrobiť súčiastky zložitých tvarov, ktorých výroba by bola zdĺhavá, veľmi prácna a drahá (obr.4.91). Odlievaním zhotovujeme výrobky z kovov (liatina, bronz, mosadz, hliník atď.). z plastov (Dentacryl, Epoxy, atď.) a z gumy (Lukoprén) odlievame tak, že zvyčajne dve zložky – plnivo a tvrdidlo, zmiešame v určenom pomere. tieto reagujú chemickou reakciou, čím po určitej dobe dochádza k vytvrdeniu a vzniku od-liatku. Ako často používaný príklad možno spomenúť odliatky zo sadry, prípadne voskové odliatky.
Princíp tavenia sa používa najmä pri odlievaní kovov. Kov sa ohreje na teplotu tavenia (od tavenia), čo spôsobí zmenu jeho pevného skupenstva na kvapalné (napr. pri spájkovaní). Kvapalný kov sa nalieva do vopred pripravených otvorených alebo uzavre-tých foriem, ktoré môžu byť vyhotovené z lejárskeho piesku, z tvrdého dreva, keramických materiálov atď. (obr.4.93)
Kovy sa tavia pri rôznych teplotách. Oceľ pri 1539 oC, meď pri 1083 oC, hliník pri 658 oC, cín pri 232 oC, wolfrám pri 3400 oC. Podľa rozdielu teplôt tavenia sa kovy rozdeľujú na kovy s nízkou teplotou tavenia do 500o C (cín, olovo, zinok, atď.) a kovy s vy-sokou teplotou tavenia nad 500 oC(oceľ, meď, hliník, atď.)
Kovy sa pred odlievaním tavia v taviarni v rôznych taviacich peciach a k formám sa prepravujú v lejacích panvách. (obr. 4.92).