Mnohí ľudia dnešnej doby si svoj život nedokážu predstaviť bez moderných zariadení, ktoré im uľahčujú prácu, a to nielen v zamestnaní, ale aj v domácnosti. Moderné prístroje využívajú rôzne technológie a fyzikálne princípy. Jedným z nich je i elektromagnetické žiarenie, ktoré nás tak obklopuje zo všetkých svetových strán. Elektromagnetickým žiarením na nás pôsobí každý spotrebič, ktorý je napájaný elektrickým prúdom.Elektromagnetické žiarenie je považované za formu hmoty, za nositeľa energie schopného konať prácu. Zahŕňa veľký rozsah vlnových dĺžok, podľa ktorých rozlišujeme jednotlivé druhy žiarenia, tzv. elektromagnetické spektrum.

Biologický význam elektromagnetického žiarenia šíriaceho sa vo voľnom priestore rýchlosťou svetla s rôznymi vlnovými dĺžkami je rozličný. Rýchlosť šírenia je závislá na danom prostredí. Vlnenie sa v priestore ohýba, láme, rozptyľuje a je polarizované. Elektromagnetická vlna je charakterizovaná veľkosťou a smerom svojej elektrickej i magnetickej zložky. K elektromagnetickému žiareniu počítame všetky vlnové dĺžky od najdlhších po najkratšie, t. j. dlhovlnné (vysokofrekvenčné), infračervené, svetelné, ultrafialové a ionizujúce (röntgenové, rádioaktívne a kozmické) žiarenie. Ľudské oko je však citlivé iba na časť spektra elektromagnetického žiarenia, ktorú nazývame svetlo. Zdrojom žiarenia je zrýchlený pohyb častíc s elektrickým nábojom alebo zmena energetického stavu atómu. Podľa toho svetelné zdroje vysielajú žiarenie so spojitým alebo čiarovým spektrom. Tieto spektrá je možné pozorovať spektroskopom ako emisné alebo absorbčné spektrá.Merítkom prahu účinnosti nie je len intenzita, ale aj čas pôsobenia.

Súčinom skutočnej intenzity poľa a času pôsobenia sa nazýva ožiarenie. V praxi je nutné dbať na to, aby ožiarenie neprevyšovalo maximálne prípustné hodnoty ožiarenia pre obsluhujúci personál technologického zariadenia vyžarujúceho elektromagnetické žiarenie a obyvateľstvo, ktoré je taktiež neprestajne ožarované určitým množstvom žiarenia akejkoľvek intenzity. Pre meranie v obidvoch pásmach spektra rádiovĺn používame predovšetkým širokopásmové meracie prístroje pre rôzne kmitočty.

Najcitlivejšie ľudské orgány na účinky elektromagnetického poľa sú okrem nervového systému tiež pohlavné orgány a oči. Pre posudzovanie hygienických hodnôt ožiarenia sú smerodajné priemerné denné resp. zmenové hodnoty vypočítané zo zistených ožiarení pracovníka v jednom pracovnom týždni. U obyvateľstva sú to priemerné denné hodnoty vypočítané zo zistených ožiarení jednotlivca v mieste pobytu v jednom kalendárnom týždni.Jednotlivé typy elektromagnetického žiarenia majú rôzne vlastnosti a teda aj rôzne účinky na ľudský organizmus. Napríklad biologická účinnosť vysokofrekvenčného žiarenia, označovaného tiež ako oznamovacie žiarenie závisí hlavne od intenzity vysokofrekvenčného poľa, menej však od vlnovej dĺžky. Jeho zdrojom sú radary a televízne vysielače, ktorých žiarenie má vlnové dĺžky menšie než jeden meter. Ďalej sú to priemyselné generátory, používané na vysokofrekvenčný ohrev (napr. vysokofrekvenčné sušiarne, taviace pece, zváracie zariadenia, …).

Pri chronickom pôsobení elektromagnetických vĺn na ľudský organizmus sa môžu objaviť ťažkosti u ľudí pracujúcich s vysokofrekvenčnými generátormi. Najčastejší je vplyv na zrak (konkrétne na šošovku), mozog a mužské reprodukčné tkanivá, lebo sú to orgány, ktoré sú blízko povrchu tela a sú tak ľahko prístupné pôsobeniu elektromagnetických vĺn. Tieto vlny spôsobujú aj funkčné zmeny nervového a cievneho systému (bradykardia, hypotónia, tendencia k angiospazmom). Po dlhotrvajúcej expozícii sa prejavuje neurastenický syndróm – pracovníci sa sťažujú na bolesti hlavy, únavu, závraty, nervozitu, nespavosť, zníženie psychickej a sexuálnej aktivity. Pred účinkami vysokofrekvenčného elektromagnetického žiarenia je nutné sa chrániť. Za základné opatrenia považujeme: tienenie zdrojov žiarenia, tienenie pracovného miesta, miestne ochranné tienenie, osobné ochranné pomôcky a taktiež časové obmedzenie pobytu pracovníka v priestoroch so zvýšenou intenzitou poľa. K tieneniu sa používa hliníkový alebo medený plech minimálne 0,5 mm hrubý. Zariadenie musí byť uzemnené, inak môže byť situácia podstatne zhoršená. Miestnosti tienime kovovým povlakom v stenách, strope i v podlahe, okná zakrývame kovovými sieťkami. Miestnosť musí byť uzemnená. Pobyt obsluhy je obmedzený na dobu, po ktorej uplynutí nie je prekročená prípustná hodnota ožiarenia.

Osobné ochranné pracovné prostriedky sa používajú vtedy, keď sa vyžaduje úplná voľnosť pohybu a ostatnými opatreniami nemožno zabezpečiť neprekročenie maximálne prípustných hodnôt ožiarenia. Používa sa ochranný oblek z kovových vlákien, drôteného pletiva alebo kovových fólií. Musí byť uzatvorený a nesmie mať prakticky nijaké otvory. Tým však znemožňuje vetranie a celkovo je zdravotne nevhodný. Na ochranu očí boli skonštruované ochranné okuliare so zlatým filtrom na skle a po stranách s drátenou mriežkovanou vložkou. Časťou elektromagnetického spektra je už spomínané infračervené žiarenie, označované tiež sálavé teplo. Toto žiarenie zrakom nevnímame. Pri dopade na pokožku cítime teplo až pálenie. Zdrojom tohoto žiarenia v priemysle sú vysoké pece, roztavené kovy a sklo, zariadenia s elektrickým oblúkom a laseri. Pocit tepla a pálenia spôsobený účinkom infračerveného žiarenia na organizmus je zvyčajne intenzívnym varovným príznakom, aby sa predišlo vážnejšiemu poškodeniu, teda popáleniu. Infračervené žiarenie spôsobuje popáleniny všetkých stupňov. Prehrievanie pokožky a podkožných vrstiev zapríčiňuje celkové zahrievanie organizmu, a najmä pri intenzívnom sálaní v dôsledku silného potenia môže nastať v organizme vodný deficit, čo môže spôsobiť stratu NaCl a vitamínu B2. Už 1 – 2 % úbytok vody vyvoláva poruchy krvného obehu.

Ďalší pokles vody v organizme je veľmi nebezpečný. Pohlcovanie veľkého množstva infračerveného žiarenia vyvoláva fotobiologický proces, ktorý má za následok zrýchlenie biochemických reakcií. Akútne zdravotné poruchy sa prejavujú prudkým zvýšením telesnej teploty a bolesťou hlavy. Môže nastať aj strata vedomia. Kde infračervené žiarenie pôsobí krátko (zlomok sekundy), opakovane a po dlhú dobu tak, že sa pocit pálenia nestačí vyvinúť, pozorujeme charakteristické chronické poškodenie očnej šošovky, zákal očnej šošovky, tzv. katarakta. Sú to choroby z povolania (sklárska, železiarska katarakta), ktoré si vyžadujú operáciu a vyskytujú sa aj prípady slepoty. Preto treba podľa možností odstrániť alebo zmierniť výskyt nadmerného sálavého tepla, čo možno dosiahnuť vodnými clonami, clonami z nevodivých a nehorľavých materiálov, odrazovými plochami pre infračervené žiarenie, zväčšovaním vzdialenosti človeka od zdroja a rozličnými spôsobmi chladenia. Ochrana pracovníkov spočíva v používaní ochranných pracovných prostriedkov, napr. špeciálne odevy a okuliare, resp. štíty s kobaltového skla.Okrem infračerveného žiarenia je súčasťou elektromagnetického spektra aj žiarenie ultrafialové. Oblasť bližšie viditeľnému vlnovému spektru nie je absorbovaná ozónovou vrstvou atmosféry a preniká aj sklom. Vzdialenejšia oblasť preniká kremeňom a tá najvzdialenejšia len vákuom a inertnými plynmi. Zdrojom tohoto typu elektromagnetického žiarenia na zemskom povrchu v oblasti bližšie viditeľnému spektru je slnečné žiarenie.

Ostatné zdroje UV žiarenia sú zväčša umelé – elektrický oblúk, flourescentné a výbojkové svetelné zdroje, rôzne zváračky, plazmové horáky, laseri). Účinok UV žiarenia na človeka závisí od jeho vlnovej dĺžky a dávky. Svetlejšia pokožka človeka je citlivejšia ako tmavá. Pri vyšších dávkach dochádza k popáleninám s tvorbou pľuzgierov. Medzi časom pôsobenia a objavenia sa erytému (sčervenanie kože) až po popáleniny je určitá latentná perióda (12-24 h.), čo je podmienené uvoľňovaním fotolabilných substancií v rôznych vrstvách pokožky. Po odoznení zápalovej reakcie sa zasiahnutá časť pokožky stáva hyperpigmentovanou, čo zvyšuje jej odolnosť voči ďalšiemu ožarovaniu. Ultrafialové žiarenie nepriaznivo pôsobí aj na zrak človeka. Veľmi dlhodobej a intenzívnej expozícii UV žiarenia sa pripisuje aj karcinogénny účinok. Najúčinnejší prostriedok na ochranu pred týmto typom žiarenia je clonenie jeho zdroja. UV žiarenie má malú prenikavosť, preto aj ochrana proti nemu je ľahká. Stačí vhodný odev, rukavice, okuliare, prípadne nekrytú časť tela potrieť masťami s prísadami zadržujúcimi ultrafialové lúče.Elektromagnetickým žiarením je aj ionizujúce žiarenie, ktoré je schopné pri prechode hmotou spôsobiť ionizáciu, čiže dej, pri ktorom sa z elektrónového obalu uvoľní najmenej jeden elektrón. Takto označujeme röntgenové, kozmické a gama žiarenie. Zdrojmi ionizujúceho žiarenia sú prístroje (röntgeny, betatróny) a rádioaktívne látky prirodzené alebo umelé. Pôsobenie ionizujúceho žiarenia sa vysvetľuje ionizujúcim efektom na živé tkanivo.

Najviac ohrozené je tkanivo alebo elementy mladé, nezrelé, napr. deliace sa bunky. Najväčší biologický účinok má žiarenie, ktoré stráca svoju energiu a na najkratšej dráhe. Za akútnu zmenu vyvolanú ionizujúcim žiarením označujeme chorobu z ožiarenia, ktorá sa vyvíja napríklad po mohutných ožiareniach pri nehodách jadrových reaktorov. Sú to poruchy krvotvorby s porušenou alebo značne zmenenou reaktibilitou nervového systému a s poruchami tráviaceho systému. Zmeny vyvolané miestnym pôsobením majú podobu popálenín rôzneho stupňa. Ako zdĺhavé škody sa charakterizujú najmä choroby krvotvorby s úbytkom bielych krviniek. Ionizujúce žiarenie pri zdĺhavom pôsobení vyvoláva miestne menej významné zmeny na koži – vypadávanie chlpov, atrofia kože, bujnenie rohovej vrstvy, ktoré môže prejsť v zhubné bujnenie, karcinóm. Účinkom žiarenia vzniká aj zákal očnej šošovky. Všetky opatrenia na ochranu zdravia pracujúcich s ionizujúcim žiarením sa zakladajú na princípoch vzdialenosti (žiarenie ubúda so štvorcom vzdialenosti), tienenia, časového obmedzenia expozície, utesnenia žiariča atď. Osobná ochrana pracujúcich s ionizujúcim žiarením spočíva v používaní osobných ochranných pracovných pomôcok (rukavice, zástery a pod.) s tieniaceho materiálu, zvyčajne z olovnatej gumy. Títo pracovníci majú výhody čo sa týka mzdy, skrátenia pracovného času, zákazu pracovať nadčas ako aj prednostného práva na zotavenie.Špeciálnym prípadom vyžarovania elektromagnetického žiarenia je v súčasnosti problematika mobilných telefónov. Spoločnosť sa delí na dva názorové prúdy. Jeden obhajuje názor, že mobilné telefóny, konkrétne žiarenie, ktoré vyžarujú, neškodia ľudskému organizmu a ten druhý prúd zastáva názor opačný. Základným argumentom tých, ktorý považujú mobilné telefóny za neškodné je fakt, že doteraz nikto nepredložil hodnoverný dôkaz o jednoznačne negatívnych dôsledkoch používania týchto telefónov. Spočiatku sa tvrdilo, že používaním, laicky povedané mobilov, vzniká rakovina. Avšak toto bolo po nejakom čase úplne vyvrátené. Hovorilo sa, že používanie mikrovlnej rúry negatívne ovplyvňuje potenciu. Potom, čo bolo toto tvrdenie spochybnené, objavili sa podobné tvrdenia týkajúce sa mobilov. Tiež však netrvalo dlho, kým boli argumentáciou a dôkazmi popreté aj tieto tvrdenia.

Dnes je všeobecne známy jav teplého ucha. Niektorí vedci sa domnievajú, že je to spôsobené tým, že koža nemôže v mieste dotyku s mobilom dýchať a práve preto sa zahrieva. Nič však ešte nie je so sto percentnou istotou potvrdené, či dokázané. Profesor fyziológie Colin Blekemor z Oxfordu tvrdí, že mobilný telefón môže spôsobiť krátkodobú stratu pamäte. Elektromagnetické žiarenie mobilu je schopné priamo ovplyvniť nervové bunky. Miesto, kam si ľudia prikladajú k hlave mobil (najčastejšie je to pravé ucho) je veľmi blízko oblasti, kde sa nachádza centrum krátkodobej pamäte. Potvrdili to čiastočne i testy v jednej britskej nemocnici, kde ľudia, ktorí boli v intervaloch ožarovaní elektromagnetickým žiarením ako z mobilu, dosiahli v následných testoch horšie výsledky ako tí, ktorí ožarovaní neboli. Na základe prieskumu vykonaného v Švédsku a Nórsku sa zistilo, že u používateľov mobilných telefónov sa prejavujú bolesti hlavy a únava oveľa častejšie ako u ľudí nepoužívajúcich mobilné telefóny. Problémy u týchto ľudí ustúpili vo chvíli, keď začali používať sadu „hands-free“. Vo svete bolo vykonaných ešte mnoho ďalších pokusov na zistenie miery škodlivosti mobilov na ľudský organizmus. Objavili sa aj prieskumami podložené názory, že používanie mobilov spôsobuje sklerózu, či rakovinu oka. Avšak napriek všetkým výskumom nebolo ešte definitívne povedané, či mobilné telefóny škodia alebo nie. Môžeme však jednoznačne povedať, že elektromagnetické žiarenie nepriaznivo pôsobí na ľudský organizmus a je nutné sa pred ním chrániť. Na to nám slúžia aj rôzne predpisy a zákony upravujúce problematiku ochrany pred žiarením. V roku 1993 vydalo Ministerstvo zdravotníctva SR Vyhlášku č 123/1993 Z.z. o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami elektromagnetického poľa, v ktorej sú definované všetky práva občana a povinnosti štátu, či zamestnávateľa na ochranu pred všetkými typmi elektromagnetického žiarenia.