Difrakcia (ohyb zvukovej vlny na prekážke) je jav charakteristický pre vlny všeobecne, nielen pre zvukové vlny. Z vlastnej skúsenosti vieme, že zvuk sa šíri aj za prekážku, ktorá mu stojí v ceste. Napríklad, ak je stereo prehrávač pustený v izbe s otvorenými dverami, zvuk pociťujeme nielen priamo pred dverami, ale šíri sa do celej miestnosti. Tento jav fyzikálne vysvetľuje Huygensov princíp, ktorý hovorí: každý bod vlnoplochy (vlnoplocha postupného vlnenia je množina bodov, v ktorých má vlnenie v istom časovom okamihu rovnakú fázu), do ktorého sa dostalo vlnenie v istom okamihu, môžeme pokladat za zdroj elementárneho vlnenia, ktoré sa z neho šíri v elementárnych vlnoplochách. Vlnoplocha v ďalšom okamihu je vonkajšia obalová plocha všetkých elementárnych vlnoplôch.
V našom prípade každá molekula vzduchu je sama o sebe zdrojom zvukového vlnenia. Konečným dôsledkom je difrakcia- ohyb zvukovej vlny na otvore dverí, čím sa zvuk dostane aj do geometrického tieňa.
Ohybový jav je tým výraznejší, čím je otvor v prekážke pri danej vzdialenosti od zdroja vlnenia menší a čím je vlnová dĺžka vlnenia väčšia. Najvýraznejší je, ak je rozmer prekážky porovnateľný s vlnovou dĺžkou vlnenia.