Po namáhavom chemickom spracovaní veľkého množstva týchto rúd sa podarilo dokázať, že smolinec obsahuje dva do tej doby neznáme prvky s atómovými číslami 84 a 88 – polónium a rádium.
Skúmaním rádioaktívneho žiarenia v magnetickom alebo elektrickom poli zistil v roku 1899 novozélandský vedec Ernest Rutherford, že toto žiarenie sa štiepi na tri zložky: -žiarenie, -žiarenie (negatrónové a pozitrónové) a  žiarenie. Je však veľmi vzácnym zjavom, že by rádioaktívny prvok bol zdrojom všetkých troch typov rádioaktívnych žiarení.




III. Typy rádioaktívneho žiarenia

-žiarenie – predstavuje vysielanie kladne nabitých častíc alfa, čo sú jadrá atómov hélia. Obsahujú dva protóny a dva neutróny, ktoré majú rýchlosť 14 000 km/s. -žiarenie má dosah len niekoľko cm.
-žiarenie je prúdom záporných alebo kladných elektrónov (negatrónov alebo pozitrónov). -preniká 100x silnejšie ako alfa žiarenie
 žiarenie je elektromagnetické vlnenie, svojou povahou totožné so svetlom, s malou vlnovou dĺžkou (10-10 m až 10-14 m). Šíri sa rýchlosťou svetla. je zo všetkých druhov rádioaktívnych žiarení najprenikavejšie. Na zmenšenie intenzity  žiarenia, napr. na polovicu, je potrebná vrstva olova až niekoľko cm hrubá. Je preto oveľa prenikavejšie ako doteraz najintenzívnejšie umelo vyrobené röntgenové žiarenie.  premena je samovoľná premena atómov, pri ktorej sa nemení nukleónové ani protónové číslo. Pri vysielaní  žiarenia prechádza atómové jadro z energeticky nestabilného stavu na izomér, ktorý je stabilný alebo sa ďalej premieňa.



Jestvujú dva druhy jadrových reakcií – šiepenie jadra a fúzia jadier.Obidve reakcie uvoľňujú,,väzbovú energiu“,ktorá drží atómové jadro pospolu.Atómy sa nazývajú ,,stabilné“,ak je ich väzbová energia kladná ,a ,,nestabilná“,ak je ich väzbová energia záporná a pri rozpade sa uvoľňuje.

Jadrové štiepenie
Ak zasiahne neutrón jadro nestabilného uráínu 235,jadro sa rozštiepi na dva ľahšie jadrá.Súčasne sa uvoľnia tri nové neutróny a energia.Nové uvoľnené neutróny bombardujú ostatné jadrá,čím vzniká reťazová jadrová reakcia.

Jadrová fúzia(syntéza)
Ide o jadrovú reakciu ,pri ktorej sa spájajú atómové jadrá ľahších prvkov,čím vznikne nové,ťažšie jadro.Vďaka tomu sa uvoľňuje veľké mnoňžstvo energie.Na slnku sa spájajú dve jadrá vodíka a vzniká jadro hélia.Uvedená reakcia je zdrojom slnečnej energie.Vedci dúfajú,že nájdu bezpečný spôsob,jako jadrovú fúziu uskutočniť na Zemi.



IV. Využitie rádioaktivity

Existencia rádioaktivity ovplyvnila i množstvo bežných meracích a diagnostických metód v rôznych odvetviach ľudskej činnosti:výroba elektrickej energie, vojenské využitie, oblastí techniky, či medicíny. Tu sa využívajú rádionuklidy s najrôznejšími vlastnosťami rádioaktívneho vyžarovania.