referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lýdia
Pondelok, 19. augusta 2019
Rádioaktivita
Dátum pridania: 03.05.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: feedro
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 915
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11.9
Priemerná známka: 2.91 Rýchle čítanie: 19m 50s
Pomalé čítanie: 29m 45s
 

Po namáhavom chemickom spracovaní veľkého množstva týchto rúd sa podarilo dokázať, že smolinec obsahuje dva do tej doby neznáme prvky s atómovými číslami 84 a 88 – polónium a rádium.
Skúmaním rádioaktívneho žiarenia v magnetickom alebo elektrickom poli zistil v roku 1899 novozélandský vedec Ernest Rutherford, že toto žiarenie sa štiepi na tri zložky: -žiarenie, -žiarenie (negatrónové a pozitrónové) a  žiarenie. Je však veľmi vzácnym zjavom, že by rádioaktívny prvok bol zdrojom všetkých troch typov rádioaktívnych žiarení.




III. Typy rádioaktívneho žiarenia

-žiarenie – predstavuje vysielanie kladne nabitých častíc alfa, čo sú jadrá atómov hélia. Obsahujú dva protóny a dva neutróny, ktoré majú rýchlosť 14 000 km/s. -žiarenie má dosah len niekoľko cm.
-žiarenie je prúdom záporných alebo kladných elektrónov (negatrónov alebo pozitrónov). -preniká 100x silnejšie ako alfa žiarenie
 žiarenie je elektromagnetické vlnenie, svojou povahou totožné so svetlom, s malou vlnovou dĺžkou (10-10 m až 10-14 m). Šíri sa rýchlosťou svetla. je zo všetkých druhov rádioaktívnych žiarení najprenikavejšie. Na zmenšenie intenzity  žiarenia, napr. na polovicu, je potrebná vrstva olova až niekoľko cm hrubá. Je preto oveľa prenikavejšie ako doteraz najintenzívnejšie umelo vyrobené röntgenové žiarenie.  premena je samovoľná premena atómov, pri ktorej sa nemení nukleónové ani protónové číslo. Pri vysielaní  žiarenia prechádza atómové jadro z energeticky nestabilného stavu na izomér, ktorý je stabilný alebo sa ďalej premieňa.



Jestvujú dva druhy jadrových reakcií – šiepenie jadra a fúzia jadier.Obidve reakcie uvoľňujú,,väzbovú energiu“,ktorá drží atómové jadro pospolu.Atómy sa nazývajú ,,stabilné“,ak je ich väzbová energia kladná ,a ,,nestabilná“,ak je ich väzbová energia záporná a pri rozpade sa uvoľňuje.

Jadrové štiepenie
Ak zasiahne neutrón jadro nestabilného uráínu 235,jadro sa rozštiepi na dva ľahšie jadrá.Súčasne sa uvoľnia tri nové neutróny a energia.Nové uvoľnené neutróny bombardujú ostatné jadrá,čím vzniká reťazová jadrová reakcia.

Jadrová fúzia(syntéza)
Ide o jadrovú reakciu ,pri ktorej sa spájajú atómové jadrá ľahších prvkov,čím vznikne nové,ťažšie jadro.Vďaka tomu sa uvoľňuje veľké mnoňžstvo energie.Na slnku sa spájajú dve jadrá vodíka a vzniká jadro hélia.Uvedená reakcia je zdrojom slnečnej energie.Vedci dúfajú,že nájdu bezpečný spôsob,jako jadrovú fúziu uskutočniť na Zemi.



IV. Využitie rádioaktivity

Existencia rádioaktivity ovplyvnila i množstvo bežných meracích a diagnostických metód v rôznych odvetviach ľudskej činnosti:výroba elektrickej energie, vojenské využitie, oblastí techniky, či medicíny. Tu sa využívajú rádionuklidy s najrôznejšími vlastnosťami rádioaktívneho vyžarovania.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Rádioaktivita SOŠ 2.9355 544 slov
Rádioaktivita SOŠ 2.9752 162 slov
Rádioaktivita SOŠ 2.9559 722 slov
Rádioaktivita SOŠ 2.9456 357 slov
Rádioaktivita GYM 2.9908 720 slov
Rádioaktivita 2.9489 938 slov
Rádioaktivita GYM 2.9681 2212 slov
Rádioaktivita GYM 2.9919 1370 slov
Rádioaktivita 2.9624 522 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.