rokoch bol po prvý krát predstavený voz na magnetickom vankúši. Bol poháňaný lineárnymi indukčnými motormi a dosiahol rýchlosť 60 km.h-1.S ešte nie celkom vyvinutou technológiou, ktorá by sa mohla použiť až rýchlosti 500 Km.h-1, nebol dovtedy postavený jediný komerčne využiteľný voz. Jeho princíp je známy takmer sto rokov, na realizáciu si počkal až do teraz.
Predovšetkým tu chýba akékoľvek trenie. Vlak sa nikdy nedostane do kontaktu s koľajnicou z toho vyplýva, že je to bez vibrácií, tak typické pre klasické železnice. Jedinú brzdiacu silu predstavuje odpor vzduchu. Maglev sa môže pohybovať tak rýchlo, ako je treba. Bohužiaľ je tu však ešte jeden faktor, ktorý jazde vlakov bráni, a tým sú vysoké náklady. Maglev sa pohybuje po špeciálnych tratiach a potrebuje preto i zvláštne stanice. Európa je ale pretkaná sieťou obyčajných železníc, preto sa zdá rozumnejšie investovať do nákupu vysokorychlostných vlakov klasického typu, ktoré sa dostanú takmer všade.


PRÍTOMNOSŤ

NADNÁŠANIE
Boli vyvinuté dva typy magnetických vlakov. JAPONSKÝ TYP
Jeden typ využíva odporovú silu medzi magnetmi vozidla a elektricky vodivých pásov alebo cievok v trati na zdvihnutie vlaku.




Magnetické pole magnetu, vplývajúce na supravodivé cievky v trati




Keď sa magnet priblíži k supravodivej cievke, indukuje náboj v tvare kruhu. Keďže supravodič nemá žiaden odpor, prúd sa nezmenší, protikladné magnetické polia budú taktiež konštantné a magnet sa bude vznášať. Na obr. (a), vidiet rozloženie supravodivých cievok v trati a vplyv ich magnetického poľa na magnety nachádzajúce sa v spodnej časti vlaku
Obr. (b) vyjadruje pohyb vlaku, silové pôsobenie magnetu, na supravodivé cievky v podobe osmičky. Takýto tvar cievok je žiadúci z hľadiska samotného princípu nadnášania, využívajúceho Faradayov zakon ( Zmena magnetického toku v čase je priamoúmerná indukovanému napätiu v cievke, ale opačného znamienka)


Ale tento supravodič potrebuje na svoju prevádzku tekutý dusík (t=-140 oC). Tento systém je v podstate stabilný a nepotrebuje opakované monitorovanie a regulovanie, taktiež medzi traťou a vozidlom je relatívne veľká vzdialenosť, obyčajne 100 až 150 mm. Lenže takýto systém magnetického vlaku používa supravodivé magnety, ktoré sú drahšie ako obyčajné elektromagnety, a naviac vyžaduje chladiaci systém vo vlaku na udržanie ich nízkej teploty. 7 km dlhá trať, postavená podľa schém vyvinutých v USA v neskorých 60. a skorých 70. rokoch, je v prevádzke v Miyazaki, v Japonsku. Japonský "MAGLEV"
V 60.