rokoch sa japonská vláda pustila do výskumného programu, aby zistila, či bude technológia magnetického nadnášania pri veľmi vysokých rýchlostiach realizovateľná
V nasledujúcom období bol podrobený analýze lineárny synchrónny systém a v roku 1977 vybudovaná 7 km dlhá skušobná trať v spomínanom Mijazaki. Bol tu dosiahnutý svetový rekord 517 km.h-1. Ďalšie testy obmedzila krátka dĺžka trate a tiež limity pohonnej jednotky. V roku 1990 preto japonská vláda postavila novú skúšobnú trať (o dĺžke 42 km) blízko Tokia. Ukázalo sa, že nový systém môže zároveň prekonať prudké stúpanie pri vysokých rýchlostiach, bez preklzávania. Keďže pohonné jednotky "Maglev" nemajú pantografy a neprichádzajú do styku s vodiacou dráhou, umožňujú podstatne znížiť hluk. Práve supervodivé magnety sú nutnou podmínkou k znížení hmotnosti vyzdvihnutých vozov.
Cieľom bolo dosiahnuť rýchlosť 550 km.h-1. Mala byť nasadená druhá vlaková súprava pre experiment, kde sa budú 2 vlaky míňať pri relatívnej rýchlosti 1000 km.h-1. Výsledky tohto experimentu mali objasniť, správanie sa vlakov pri vzájomnom sa míňaní, v dôsledku náhlej aerodynamickej zmeny
Čo sú to vlastne tie supravodiče, o tom v nasledujúcom texte. Maglev/ODU Presentation 8-9-01 (3.99 MB)



Supravodiče

V roku 1911 objavil holandský fyzik Kamerling Onnes jav, ktorý nazývame supravodivosť. Zistil, že pri teplote 4,2 oK klesá odpor ortuti na nemerateľne malé hodnoty. Môžeme teda hovoriť o tom, že supravodiče majú skutočne nulový odpor. Supravodivosť je pokles elektrického odporu niektorých látok pri teplotách nižších ako určitá kritická teplota na nemerateľne nízku hodnotu. Hovoríme preto že látka má nulový odpor.
Supravodivý stav sa v supravodičoch vyskytuje len ak je splnená naslededovná podmienka a síce, teplota supravodiča je nižšia ako kritická teplota, preto potrebuje byť magnetický systém chladený. Kritická teplota závisí od štruktúry supravodiča. Môžeme ju teda ovplyvňovať štruktúrnym zložením materiálu. V niektorých prípadoch závisí od hrúbky materiálu a tlaku. Prímesami môžeme kritické veličiny zvyšovať alebo znižovať. To sa využíva pri objavovaní nových supravodičov. Ako už bolo spomenuté jav supravodivosti nastáva pri veľmi nízkych teplotách. Tieto teploty sa dosahujú v chladiacich zariadeniach pomocou skvapalnených plynov. Veľmi nízke teploty, héliové teploty (od 0,2 do 4,2 oK) sa získavajú kvapalným héliom. Jeho výhodou je, že za normálneho tlaku vôbec neexistuje v tuhom skupenstve. Má tú nevýhodu, že je drahý, preto aj cena Maglevu stúpa.