Národný park Muránska planina

Rozľahlá krajina, horské lesy, uprostred nich Veľká lúka a… mohutný cval koní. Tu, v horách uprostred Slovenska môžete vidieť voľne sa pasúce kone, tak ako v nejakom westerne. Nejazdia však na nich obávaní pištoľníci či Indiáni, ale pomáhajú lesníkom a preto ich tu od roku 1950 chovajú aj vo voľnej prírode. Je to špeciálne plemeno koní (tzv. norik muránskeho typu), ktoré je vyšľachtené pre prácu v lese, na poli, ale aj pre turistov, ktorí sem zavítajú. Ak sem prídete v lete môžete uvidieť aj ozajstné rodeo na podujatí s názvom Western Riding & Rodeo a nechýbajú tu ani divoké kone a býky. Vskutku vidieť to je nezabudnuteľný zážitok.
Nad obcou Muráň sa čnie vysoké bralo, ktoré sa volá Cigánka. Ako skalné hniezdo vyrástol na tejto skale majestátny Muránsky hrad. Vďaka nedostupnej polohe hrad nedobyli ani Turci pri svojich vpádoch na Slovensko. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1271. Vtedy ho kráľ Štefan V. daroval svojmu vernému dvornému sudcovi Mikulášovi Gunicovi. Posledným obyvateľom hradu bol 84-ročný vyslúžilý vojak, ktorý na ňom žil do roku 1820.
Legenda hovorí o tom ako vzniklo také netradičné pomenovanie hradného brala. Pán Muránskeho hradu si vzal za ženu mladú cigánku z podhradia. Žili veľmi pekný život, ale po čase začal pán chodiť stále viac na bojové výpravy a ženu nechával doma samotnú. Tá bola veľmi temperamentná a usporadúvala na hrade mnoho zábav. Raz, keď sa pán hradu vrátil skôr ako ho čakali a zazrel hurhaj a neporiadok, nahneval sa na svoju ženu a zhodil ju zo skaly. Podľa nej potom túto skalu aj pomenovali a názov sa zachoval až do dnešných dní.
Na strmých úbočiach a v hlbokých dolinách rastú husté bukové a smrekové lesy. Tomuto kraju dal ktosi príznačný názov: „divočina v strede Slovenska“. Na jej zachovanie tu bol v roku 1997 vyhlásený Národný park Muránska planina. Jeho rozloha je 20 318 ha.
Celé územie národného parku leží v časti Slovenska, kde sú veľmi rozšírené vápence. Vďaka tomu tu môžeme nájsť takmer 150 jaskýň a priepastí. Výdatné pramene zásobujú celú oblasť priezračnou vodou aj v najsuchších častiach roka.
Rastie tu okolo 1000 druhov rastlín, z ktorých sú mnohé veľmi vzácne. Na horských lúkach lieta pôvabný motýľ jasoň červenooký, nad lesmi krúžia dravce ako orly a sokoly.

V hlbokých a nedostupných lesoch sa dobre darí jeleňom, diviakom, rysom a hlavne medveďom, ktoré tu majú svoje kráľovstvo, kde ich nikto neruší.
Len na Slovensku, na Muránskej planine kvitne azda najznámejší náš endemit lykovec muránsky, ktorý sa tu vyskytoval už v treťohorách. Tento jedovatý, nízky plazivý vždyzelený kríček rastie na ťažko dostupných vápencových skalných hrebeňoch a stenách. Jeho ružové intenzívne voňajúce kvety ocenili aj mnohí záhradkári, ale tu už ide o vyšľachtený druh. Za odtrhnutie v chránenom území môžete dostať pokutu až 140 000 Sk. Podobne endemitom, ale v živočíšnej ríši je drobná bystruška, ktorá žije len v Tisoveckej jaskyni na území národného parku.
Hoci Muránska planina nepatrí medzi naše najväčšie národné parky, vidíte, že je možnosť nájsť tu i také druhy rastlín a živočíchov, ktoré inde na našej Zemi neobjavíte. Ak si v lete nájdete čas určite navštívte tento pozoruhodný kút našej vlasti. Lykovec kvitne od mája do začiatku júla.

Muránske naj :
najhlbšia priepasť Michňová 105 m
najdlhší jaskynný systém Baračka 2221 m
najvyšší vrch Fabova hoľa 1439 m n. m.
najnižšie rastúca kosodrevina na Slovensku v rezervácii Hrdzavá, okolo 700 m n. m.
najvyššie položený hrad na Slovensku – Muránsky hrad 935 m n. m.