Na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou nájdeme kraj rozsiahlych a nedostupných pralesov so stáročnými jedľami a drevenými kostolíkmi v podhorských obciach. V tomto najvýchodnejšom kúte Slovenska bol v roku 1997 na ploche 29 805 ha vyhlásený Národný park Poloniny
Spolu so susednými ukrajinskými a poľskými oblasťami tvorí súčasť medzinárodnej rezervácie Východné Karpaty, ktorú vyhlásilo UNESCO na rozlohe 200 000 ha. Je to jediná rezervácia na svete, ktorú tvoria spojené územia troch štátov.
Ak si dobre spomínate, už v jednom z našich predchádzajúcich rozprávaní sme hovorili o valašskej kolonizácii. Valasi, ktorí prichádzali na naše územie z Rumunska, prechádzali aj hrebeňmi Bukovských vrchov a zakladali pastviská pre svoje početné stáda. Takto tu vznikli rozsiahle lúky a pasienky, ktoré sa po rusínsky, ukrajinsky i poľsky nazývajú „poloniny“. Podľa tejto typickej črty tunajšej krajiny dostal názov aj samotný národný park.
Na poloninách rastú východokarpatské endemity, ktoré sa k nám šírili z ukrajinských Karpát. Väčšina z nich u nás dosahuje západnú hranicu svojho rozšírenia v Európe. Môžete tu uvidieť napríklad hadomor ružový, fialku dácku a mnoho iných. Rastie tu taktiež mnoho vzácnych a ohrozených rastlín, ako čemerica purpurová alebo zvonček hrubokoreňový.
Je práve 6:30 a na najvýchodnejšom mieste Slovenska, na Kremenci, začína svitať. O polhodinu neskôr vyjde slnko aj v našom hlavnom meste. Kremenec je nevýrazný kopec, ktorý čnie nad obcou Nová Sedlica. Je však výnimočný tým, že na jeho vrchole sa stretávajú hranice troch štátov: Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Ich štátne znaky sú vyobrazené na trojhrannom monolite. Naobedovať sa tak môžete na Slovensku, vody sa napijete na Ukrajine a niečo sladké si dáte v Poľsku :) A vôkol seba vidíte iba rozsiahle hory… Naozaj čarovný kút našej krajiny.
Každá, aj tá najmenšia obec má vlastný kostol. Na stavbu sa zvyčajne používali kamene, avšak v tomto kraji je ich nedostatok. Ľudia sa vynašli a pretože všade navôkol sú nedozierne lesy, použili na stavbu kostola drevo. V malej dedinke Uličské Krivé, vzdialenej len 5 km od ukrajinských hraníc stojí dodnes drevený kostolík, na ktorom nenájdete jeden klinček. Jeho dielce do seba presne zapadajú, a preto ich nebolo potrebné spájať klincami. Ďalšie drevené kostolíky (tzv. cerkvi) môžete nájsť v obciach Ruský Potok, Topoľa, Jalová a pod. Najstaršie sú z roku 1750 a sú svedectvom zručnosti a živej viery tunajších ľudí.