Národný park Slovenský kras

Bieloskvejúce sa vápencové skaly v ostrom kontraste so sviežou zeleňou lesov a lúk dodávajú územiu na juhovýchode Slovenska jeho neopakovateľnú atmosféru. 13. februára 2002 tu bol vyhlásený národný park Slovenský kras s rozlohou 34 611 ha.
V južnej časti krasu si potok Blatnica dlhé storočia prerezával cestičku až vznikla najhlbšia tiesňava – Zádielska dolina s hĺbkou takmer 400 m, dĺžkou 3 km a minimálnou šírkou dna 10 m. Avšak územie je bohaté aj na množstvo rastlín. Neďaleko, v okolí Turnianskeho hradu rastie veľmi vzácny kvet – endemit Slovenského krasu – rumenica turnianska. V dubových lesoch môžeme skoro na jar obdivovať veľmi zriedkavý kandík psí zub. Na lúkách poletuje množstvo motýľov, svoju korisť tu lovia modlivky. Sem-tam sa v tráve mihne aj malý, jašterici podobný plaz – krátkonôžka štíhla, ktorá tu dosahuje severnú hranicu rozšírenia v Európe. Nad kopcami krúži orol krikľavý a sokoly, ktoré tu lovia sysle, čo si svoje nory vyhrabávajú na teplých stráňach. Občas sa tu zatúla i vlk či medveď.
Chodníkom cez starý dubový les sa dostaneme k pekne upravenému prístrešku. Tu sa začína vchod do podzemia. Plní očakávaní vstupujeme do vnútra Zeme. Klesáme po schodoch stále nižšie, na stenách úzkej chodby svietia malé elektrické lampy. Priestor sa začína výrazne rozširovať a pred nami sa odkrýva úžasná podzemná sieň s bohatou kvapľovou výzdobou. V duchu sme niečo také očakávali, ale to, čo vidíme, nám úplne vyrazilo dych. Tak takto vyzerá vstup do Domice – jedinej jaskyne na Slovensku, ktorej prehliadka je spojená aj s plavbou na člnoch (po podzemnej rieke Styx). Slovenský kras je na podzemné priestory najbohatšie územie (známych je viac ako 700 jaskýň). Na ich vzniku, ale vôbec na podobe celého kraja, má podiel najmä voda, ktorá pôsobí na rozpustný vápenec, či dolomit – stavebné kamene tohto územia. Jedinečnosť jaskýň ocenili aj vo svete, a preto 12 z nich zaradili v roku 1995 do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Ak vystúpime na povrch, zazrieme rozsiahlu planinu, posiatu skalami a nespočetným množstvom kráterov (závrtov) a brázd, ktoré tiež vytvorila voda. Vyzerá to ako v mesačnej krajine, a len okolitá príroda nám pripomína, že sme stále na Zemi. Niektoré krátery majú priemer až 100 m a hĺbku okolo 25 m. Na ich strmých okrajoch sa pôsobením dažďovej vody vytvorili škrapy. Sú to kamene, ktoré majú na povrchu kanáliky a malé jamky.

V oblasti Slovenského krasu vytvárajú rozsiahle škrapové polia nielen na okrajoch závrtov, ale aj na strmých svahoch planín. Naopak na dne závrtov sa často začína priepasť, ktorá vedie do podzemia. V iných sa zasa udržuje voda, a tak vznikli krasové jazerá, z ktorých najväčšie je Jašteričie na Silickej planine. Planiny sú vysoko vyzdvihnuté nad svoje okolie a navzájom ich oddeľujú hlboké rokliny. Okrem spomínanej Silickej, sú najznámejšie ešte Plešivecká a Zádielska planina. Pod východnými svahmi Slovenského krasu sa nachádza mestečko Jasov. Ľudia tu žijú v blízkosti zachovalej prírody. Ešte v 12. stor. sem zavítala rehoľa bratov premonštrátov. V rokoch 1241 – 42, keď naše územie napadli Tatári, tu už stál kamenný románsky kláštor. V budovách okolo kostola sú uzavreté „rajské dvory“, v ktorých boli záhrady. To bolo to pravé miesto na stretnutie sa s Pánom pri rannej meditke. Určite aj oni chválili Pána za tú všetku nádheru okolo. Zaujímavosťou kláštora je, že má 365 okien, 12 komínov a 4 vstupné brány.
V neďalekej Jasovskej jaskyni sa nachádza najstarší jaskynný nápis – z roku 1452. Napísaný je uhlíkom a uvádza, že vojsko husitského vojvodcu Jana Jiskru z Brandýsa porazilo Jána Huňadyho v bitke pri Lučenci.

Naj… Slovenského krasu:
najvyšší vrch: Pipítka (1 225 m n. m.)
najvyššia skalná veža: Cukrová homoľa (105 m)
najmohutnejší stalagmit (kvapeľ rastúci od zeme) na svete: Stĺp rožňavských jaskyniarov (výška 32,7 m, šírka 14 m)
najdlhší jaskynný systém: Domica (Slovensko) – Baradla (Maďarsko) 22 km
najnižšie položená ľadová jaskyňa: Silická ľadnica (503 m n. m.)
najhlbšia priepasť: Jaskyňa Skalistého potoka (317 m).