Štetínsky záliv je od volného mora oddelený ostrovmi Uznan a
Wolin. Slovinsko kašubské pobrežie je nížinaté a vyrovnané akumuláciou piesočných valov.
Vislová delta vznikla vyplnením morského zálivu piesočnými nánosmi.Zasahujú tu aj Pruské nížiny na východe.

Pásmo jazerných plošín leží vo výške 100 –300 m.n.m. Je charakterizované veľkým množstvom jazier ľadovcového pôvodu. Je to Mazurská jazerná plošina a Pomoranská jazerná plošina. Sú to pásy čelných morén smeru od JZ k SV. Sú tam aj najväčšie poľské jazerá Sniardwy a Mamry.

Pásmo stredopoľských nížin zaberá strednú časť Poľska v nadmorskej výške 50 – 150m. K tomuto pásmu patria 2 rozsiahle nížiny. V povodí strednej a dolnej Vatry je to Veľko-poľsko - kuvajská nížina. V západnej časti sa dvíhajú pahorky Bukoviec(220m) a pahorky Zelenohorské(221m). Južnú obrubu tvoria pahorky Trebnické.(284m).Eróziou subglaciálnych tokov vznikli hlboké ryhy ktoré dnes vyplňujú jazerá ktorých dná ležia často pod úrovňou morskej hladiny (jaz. Goplo 23,4 km2 ). V povodí strednej Visly a Bugu je Mazovsko-podleská nížina. Je pokrytá glaciálnymi a fluvioglaciálnymi nánosmi. Pásmo starých hôr a vrchovín vyplňuje najväčšiu časť južného Poľska. Patria k nej Sudety so Sliezskou nížinou, Malopolská vysočina a Lublinská vrchovina.
Sudety sú starou horskou sústavou so zložitou geologickou stavbou. Tvoria ho Krkonoše (1603m.), Sovie hory (1014m.), Stolové hory(919m.), Orlické hory (1084m.), Kladský Sněžník(1424m.), Zlaté hory (990m.), Opavské hory (890m.).
Malopoľská vrchovina sa nachádza medzi Odrou a Vislou. Jej západný okraj tvorí Sliezska vrchovina (385m.) Ďalej k východu to je vrchovina Krakovsko-čenstnochovská(504). Najväčšia skupina sú Svätokrížske hory(611m.)

Pásmo podkarpatských panví je tektonickou zníženinou v severnom predpolí Karpát.

Pásmo mladých vrásových pohorí zasahuje na Poľskom území horskú sústavu Karpát. Táto časť Karpát sa nazýva Beskydy. Tvoria ju Vysoké Beskydy(1214m.),Nízke Beskydy, Bieszczady(1384m.), Západné Tatry (Bliszcz 2158m) a Vysoké Tatry (Rysy 2499m.) Nachádza sa tu aj množstvo jaskýň a vysokohorských jazier.


5. Geologická stavba a nerastné bohatstvo

Na území Poľska sa stýka staré jadro európskej pevniny – Ruská tabuľa s mladšími vrásnenými oblasťami hercínskymi a alpínskymi. Behom vývoja bolo územie veľa krát zatopené morom. Pozostatkom týchto záplav sú plošne uložené sedimenty triasu, jury, a kriedy. V pleistocéne pokryl niekoľko krát takmer celé poľské územie severský ľadovec, ktorý tam zanechal až 200m mocné nánosy.