Bratislava sa malebne rozkladá na brehoch Dunaja a na výbežkoch pohoria Malých Karpát. Prvé doklady o osídlení mesta máme už z rokov 3500 pred n. l. Ďalšie významné archeologické nálezy datujú osídlenie z rokov 1800 – 700 pred n. l. Keltovia tu razili strieborné mince biateky v 2. – 1. storočí pred n. l. Rimania mali svoje vojenské objekty v povodí Dunaja v 2. storočí. V mestskej štvrti Rusovce vybudovali v 1. – 4. storočí vojenskú pevnosť a provinčné mesto. Prítomnosť Germánov dokumentujú pohrebiská z 3. storočia. V priebehu 5. – 6. storočia prichádzajú do tohto prostredia Slovania. V 7. storočí tu dochádza k vzburám a zápasom. Na čelo vzbúrených Slovanov proti nomádskym Avarom sa postavil franský kupec Samo. Po zlomení ich moci koncom 8. storočia nastáva obdobie rozvoja Slovanov a na začiatku 9. storočia dochádza k vzniku Veľkej Moravy. V r. 907 sa v písomnostiach už spomína veľkomoravský Bratislavský hrad a v tom období zohral významnú úlohu aj Devínsky hrad. Dnešné naše mesto sa vyvinulo z osád pod Bratislavským hradom v priebehu 10. až 12. storočia. Jeho vývin završuje privilegiálna listina uhorského kráľa Ondreja III. z 10. decembra 1291, ktorou Bratislava získava všetky práva slobodného samosprávneho kráľovského mesta.

Bratislavský hrad

Jednou z dominánt mesta je Bratislavský hrad so svojou bohatou históriou. Začiatky osídlenia hradného kopca siahajú až do mladšej doby kamennej, neskôr bol súčasťou keltského oppida a rímskeho opevnenia Limes Romanus. Po príchode Slovanov na naše územie tu vzniklo rozsiahle hradisko a významné politické a cirkevné centrum Veľkomoravskej ríše. V 10. storočí, keď sa územie mesta začlenilo do vznikajúceho Uhorského štátu, začali na hradnom kopci stavať nový kamenný obranný hrad. Hrad sa stal sídelným miestom župy - komitátnym hradom. V 15. storočí, za vlády Žigmunda Luxemburského bol hrad prestavaný na gotickú protihusitskú pevnosť s hradbami na miestach pôvodného veľkomoravského valu. Štvorkrídlovú dispozíciu z 15. storočia si hrad zachoval do dnešných dní. V každom z ďalších storočí bol hrad prestavaný. V 18. storočí sa zmenil na reprezentačné kráľovské sídlo. Za panovania Jozefa II. bol hrad upravený pre potreby generálneho seminára, určeného na výchovu katolíckeho duchovenstva. Tu študoval Anton Bernolák, ktorý položil základy prvému uzákoneniu spisovnej slovenčiny. Neskôr slúžil hrad ako kasárne a v roku 1811 nepozornosťou posádky hrad vyhorel a postupne pustol. Až v roku 1953 začala veľkolepá obnova.