Vystavali ju z dva a pol milióna kamenných kvádrov s priemernou váhou dve a pol tony. Kvádre spájali bez malty a priliehajú k sebe tak tesne, že - ako poznamenal britský egyptológ Flinders Petrie (1853-1942) spojom by sa nepretiahla ,,ihla ani vlas”. Táto monumentálna stavba sa budovala asi 30 rokov a nie je len obdivuhodným stavitelským výkonom. Vyžadovala si dopravu vela materiálu a úcinnú organizáciu približne stotisíc mužov. Väcšina kamena pochádza z miestnych lomov, ale vápencové obklady sa museli privážat z Tury, vzdialenej 13 kilometrov na východnom brehu Nílu. Ružová žula, použitá na obloženie pohrebnej komory, sa zasa musela dopravit z juhu, z Asuánu. Prvýkrát od staroveku do Chufewovej hrobky vstúpili ludia v 9. Storocí na príkaz bagdadského kalifa Ma’amuna, ktorý dúfal, že tu nájde poklad. Jeho ludia vnikli dovnútra severnou stenou a napokon sa dostali až do pohrebnej komory. Tam však nijaký poklad ani iné cennosti nenašli. Archeológovia si dosial lámu hlavu preco bola už vtedy hrobka prázdna, ked neexistujú nijaké dôkazy, že by bola predtým vykradnutá.
Týmto severným vchodom dnes do pyramídy stoja hrobky Chufewových hodnostárov a príbuzných. Nachádzajú sa tu aj mastaby a malé jamy, v ktorých boli kedysi uložené lode. Vykrádac hrobov však obsah jám rozkradli už v staroveku. Roku 1954 boli v piesku na južnej strane pyramídy objavené rozobraté casti velkej lode. Ich poskladanie trvalo 10 tokov. Je možné, že lod slúžila za Chufewovho života ako reprezentacné plavidlo.
Dokonalá orientácia Velkej pyramídy, ktorej štvorcová základna leží takmer presne v smere sever - juh a východ - západ, a rôzne mystické interpretácie rozmerov pyramídy viedli k niektorým podivným teóriám o zmysle týchto stavieb. Niekolko britských astronómov 19. Storocia tvrdilo, že pyramídy vznikli ako observatóriá a mohli vraj slúžit ako slnecné hodiny. Astronóm Charles Piazzi Smith na základe rozmerov pyramíd ,,dokázal”, že sú dielom božím, výtvorom ,,božského geometra na nebesách”, a že je v nich zakódovaný dátum druhého príchodu Krista. Iní pyramídológovia a nazdávajú, že tieto stavby postavili návštevníci z vesmíru. Archeologické a literárne doklady naznacujú, že sa pyramídy stavali na uctenie pamiatky mrtvych faraónov, neboli však nevyhnutne ich hrobkami. Pyramídy a dalšie mohli tiež slúžit ako sídla ka, inác povedané ducha, v ktorého posmrtnú existenciu starí Egyptania verili. Rimania neskôr pyramídy kritizovali ako prejav okázalej márnivosti. Plinius Starší (23 - 79 n.