referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Aurel
Pondelok, 25. októbra 2021
Egypt - Gíza
Dátum pridania: 19.06.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Matrix
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 777
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.9
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 50s
Pomalé čítanie: 7m 15s
 
V Gíze, ležiacej v strede plochej púšte osem kilometrov od Káhiry, sa k nebu týcia tri velké pyramídy. Stoja nad komplexnom menších pyramíd a hrobov okolo. Blízko sa nachádza aj Velká sfinga. Tieto divy staroveku jestvujú už takmer 5000 rokov, ale až od 19. Storocia zacínajú archeológovia zistovat, ako a preco vznikli. Mesto Gíza sa rozkladá v dolnej casti nílskej delty, ktorá kedysi tvorila hranicu medzi Horným a Dolným Egyptom. Ked sa asi okolo roku 2925 pred n. l. obe královstvá spojili, novo vzniknutý egyptský štát si zriadil hlavné mesto v Mennofere (Memfida) na západnom brehu Nílu. To sa stalo domovom faraónov, ktorí krajine vládli takmer 3000 rokov v tridsiatich po sebe idúcich dynastiách. Tri velké pyramídy boli postavené v období štvrtej dynastie (asi 2575 - 2465 pred n. l.) Prvá v poradí a zároven najväcšia z nich, bola hrobka faraóna Chufewa. Ako druhú postavili strednú pyramídu. Je o cosi menšia a patrila Chufewovmu synovi Raachefovi. Tretiu, ovela menšiu pyramídu si dal postavit faraón Menkewré, Chufewov vnuk. Egyptania považovali faraónov za žijúcich bohov, ktorým je súdené sa po smrti pripojit k dalším uctievaným bohom. Niektorí bohovia, ako napríklad vládca mrtvych Usire a Anup - boh so šakalou hlavou, sa zúcastnovali súdu nad mrtvymi. Egyptský panovníci si stavali ,, príbytky smrti ", tvorené komplexmi podzemných chodieb, v ktorých bolo všetko potrebné na život po smrti, vrátane potravín, nádob a šperkov. Tieto hroby sú vhodne umiestnené skraja púšte na západnom brehu Nílu. Najstarší faraóni prvej a druhej dynastie si dávali budovat malé obdlžnikové hrobky zvané mastaby. Také sa našli v Sakkeáre, ležiacej západne od Memfidy, a v Abyde. Na nové riešenie- hrobku v podobe pyramídy - prišiel o sto rokov skôr, ako sa zacali stavebné práce na pyramíde v Gíze, faraón tretej dynastie Džóser. Táto prvá pyramída sa vypínala do výšky 60 metrov uprostred sakkárskej púšte. Mala šest stupnov a na rozdiel od všetkých predchádzajúcich stavieb bola obložená kamenom. Neskorší faraóni stavali pyramídy s hladkými stenami - napríklad Cervenú pyramídu v Dahcäre. Vrchol tohto výtvarného riešenia potom predstavujú práve mohutné pyramídy v Gíze. Obrovská Chufewova pyramída (jej vrchol dnes chýba) pôvodne siahala do výšky 146,6 metra. Je taká velká, že by sa do nej podla jedného odhadu vošlo naraz Westminsterské opátstvo, londýnska katedrála sv. Pavla, Chrám sv. Petra v Ríme a katedrály vo Florencii a v Miláne.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Egypt - Gíza SOŠ 2.9801 307 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.