Mala by byť milá a ústretová, mala by sa snažiť dať zákazníkovi len to najlepšie, za čo si samozrejme zaplatil. Našťastie už na Slovensku je takýchto podnikateľov väčšina, avšak nájdu sa aj výnimky. Ďalším otáznikom je, že aké podmienky poskytne rekreačné zariadenie svojím klientom na samotnú turistiku, alebo relaxáciu. Musíme uznať, že sieť a vybavenosť športovísk na zimné aktivity, je v porovnaní s Alpskými krajinami dosť slabá a naozaj špičkovo fungujú možno tak tri strediská. Na slovenských kopcoch je pomerne malý výskyt kvalitných zjazdoviek, lebo väčšina kopcov je stále zalesnená. Čo nemôžeme ponúknuť v zime v nadpriemernej kvalite, to môžeme ponúknuť v lete. Na Slovensku je najhustejšia sieť turistických značených chodníkov v Európe - presne 12 935 kilometrov. Najviac ich je v Banskobystrickom kraji (2 909 km) a najmenej v Bratislavskom kraji (452 km). Ďalším odvetvím letnej turistiky, ktorá sa teraz dostala do popredia je cykloturistika. Hlavne sa rozvíja na Záhorí, kde už pred tým existovala sieť trás. Ale s podporou zdrojov z Phare-Credo, by mali na Záhorí vzniknúť cyklotrasy s celkovou dĺžkou 600 kilometrov. Cykloturistika sa rozvíja i na Považí. V lete turistika na Slovensku dosahuje zaujímavé hodnoty najmä vo Vysokých Tatrách, kde vyťaženosť ubytovacích kapacít sa vyšplhala v tomto roku na číslo 86 až 87 %, čo je nárast oproti minulému roku o 5 %. Najviac turistov prišlo z Čiech, Poľska ale aj z Nemecka, Beneluxu a z Maďarska.


Ekonomika a cestovný ruch

Podľa prognóz renomovaných ekonomických inštitúcií sa cestovný ruch začiatkom tisícročia stane v celosvetovom meradle ekonomickým odvetvím s najväčším obratom a jeho príjmy sa za jedno desaťročie zdvojnásobia.

Slovensko má veľmi dobré prírodné podmienky i geografické postavenie pre rozvoj cestovného ruchu. Využíva ich však nedostatočne. Devízové príjmy z cestného ruchu v niektorých krajinách Európy sa stali jedným z hlavných zdrojov hrubého domáceho produktu. Príjmy Slovenskej republiky z aktívneho cestovného ruchu síce rastú, ale zároveň stále klesá percentuálny podiel turistov, t.j. tých zahraničných návštevníkov Slovenska, ktorí sa u nás ubytovali aspoň na jednu noc. Pokiaľ ide o počet návštevníkov, SR je na 97% krajinou tranzitnou, a nie cieľovou. SR naďalej zaostáva v rozvoji cestovného ruchu za susednými krajinami. Ekonomické aktivity cestovného ruchu sa podieľajú približne šiestimi percentami na HDP, čo je len na úrovni svetového priemeru.