Cestovný ruch na Slovensku

Slovensko by malo byť svojím najmä prírodným, ale aj kultúrnym bohatstvom jednou z popredných krajín v cestovnom ruchu v návštevnosti Európy. V období socializmu bolo Slovensko v rámci spoločného štátu s Českom jednou z najnavštevovanejších kraji východného bloku. Lákadlom pre turistov boli hlavne v zimnom období lyžiarske centrá v našich horách, v lete vodné nádrže a priehrady, ale tiež turistické chodníčky v horách. Po páde režimu sa Slovensko ocitlo medzi krajinami, ktoré boli navštevované prevažne západnými turistami, ktorí si chceli pozrieť ako vyzerá krajina pod dlhoročnou nadvládou komunistov. Zistili, že to až tak zlé nebolo, a tak sem prišli na dovolenku aj nasledujúce roky. Keď zbadali, že na Slovensku vývoj v cestovnom ruchu sa ďalej nevyvíjal a služby sa omnoho nezlepšili, tak sa rozhodli pre nejakú Alpskú krajinu, alebo pre našich susedov, tiež z bývalého východného bloku, ktorý za obdobie čo u nich vládla demokracia vybudovali také rekreačné strediská, ktoré sa podobajú tým v Západnej Európe i s primeranou úrovňou služieb. Možno Slovensko má viac prírodných krás, ale služby viažuce sa k cestovnému ruchu vo všeobecnosti nie sú na požadovanej úrovni, čo pomerne náročnému turistovi zo Západnej Európy neposkytuje dostatočný komfort za primeranú cenu. V tomto je zakotvený jeden z hlavných problémov turistického ruchu na Slovensku, i keď tých problémov je omnoho viac. K najzávažnejším problémom brzdiacim rozvoju cestovného ruchu na Slovensku patrí negatívny obraz Slovenska v zahraničí, slabá a neúčinná štátna propagácia. Demokratický svet dnes SR vníma ako krajinu s neustálymi problémami vo fungovaní štátu a nedemokratickými praktikami súčasnej vládnej koalície. Takýto obraz vyvoláva u potencionálnych návštevníkov pocit neistoty a obáv, a preto si Slovensko nevyberú za miesto dovolenkového pobytu.


Slovenská agentúra pre cestovný ruch

Slovenský rozvoj cestovného ruchu zabezpečuje hlavne Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR - www.sacr.sk). Agentúra sa stará o propagáciu Slovenska v zahraničí a bojuje a nedostatkom finančných prostriedkov. Keďže štát nemá dostatočné prostriedky na strategické odvetvia , tak nepodporuje dostatočne všetky rozvojové programy i v oblasti cestovného ruchu. I keď v prípade SACR je polemické, či nejde o dostatočne významné odvetvie, aj keď v súčasnosti trocha podceňované, ale určite dôležité v blízkej budúcnosti.

Lebo odvetvie cestovného ruchu, ak je v štáte dostatočne rozvinuté je preň obrovskou devízou a zdrojom príjmov do štátneho rozpočtu. Zoberme si že vo svete tvorí cestovný ruch 14 % hrubého domáceho produktu a zamestnáva až 12 % činného obyvateľstva Zeme. Na Slovensku by rozvoj cestovného ruchu významnou mierou mohol ovplyvniť rast zamestnanosti, bez pomerne veľkých investičných výdavkov na jedno pracovné miesto a zamestnanosť by mohla rásť i v okresoch s menšou industrializáciou. Je to najdynamickejšie rastúce odvetvie vo svete, už na jednej úrovni s automobilovým priemyslom. Preto by mala byť Slovenská agentúra pre cestovný ruch oveľa viac dotovaná zo štátneho rozpočtu a odvetvie cestovného ruchu zvýhodnené, najmä v čase jeho väčšieho rozvoja, pomocou daňových úľav, zatriedená DPH v nižšej sadzbe, zvýšením odpisových sadzieb investičného majetku, ako aj oslobodením od dane u novo vznikajúcich subjektov, prípadne zamestnávajúcich väčší počet dlhodobo nezamestnaných osôb, prihlásených na úrade práce. V roku 1999 SACR dostala zo štátneho rozpočtu niečo viac ako 40 miliónov korún, pričom suma im stačila akurát tak na zaplatenie nevyhnutných nákladov spojených s režijnými nákladmi agentúry. Finančné prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu na rok 2000 klesli na 38 miliónov korún, pričom v porovnaní s okolitými štátmi ako Maďarsko, Poľsko alebo Česká republika je zjavné veľké podhodnotenie výdavkov. Maďarská vláda vyčlenila pre ich agentúru v prepočte 600 miliónov korún, agentúra zamestnáva 230 pracovníkov, má 17 zastúpení v 14 krajinách sveta a vydáva 40 miliónov kusov publikácií v 15 jazykoch. Poľsko vydáva 750 miliónov na rozpočet ich agentúry a majú 20 zastúpení po celom svete. V Čechách to je 250 miliónov a príjem z podnikateľských aktivít k tomu. Preto sa netreba čudovať, že stav turizmu na Slovensku je neuspokojivý. Napríklad SACR museli oželieť rôzne výstavy spojené s prezentáciou jednotlivých krajín. Museli odmietnuť ponuku jedného z najčítanejšej publikácie na svete World Travel Guide, kde majú všetky krajiny cestovného ruchu svoje prezentácie. Len anglická verzia stojí okolo milión korún, na čo SACR nemala peniaze. Netreba sa tiež diviť, že Slovensko sa neocitlo medzi potencionálnymi turistickými krajinami, kde by sa v budúcich niekoľko rokoch malo sústreďovať čo najviac turistov v Európe.


Doprava a cestovný ruch

Slovensko však na to určite má dostatočné predpoklady, ale treba domyslieť také zásadné veci ako sú dopravné komunikácie - najmä diaľnice a možnosti využitia leteckej dopravy vo väčšom počte letísk v rámci celého Slovenska.

Slovensko nemá leteckého dopravcu, ktorý by bol schopný pokryť všetky dôležité mestá a štáty v Európe a vo svete. Ak sa chcú turisti dostať na Slovensko lietadlom, musia letieť na viedenské letisko Schwechat a odtiaľ prísť na Slovensko. Skôr ako sa dostanú na destináciu Slovensko, prídu na destináciu Rakúsko, a teda si rozmyslia, či na Slovensko vôbec zavítajú. Ďalším problémom sú cesty na Slovensku. Diaľnice na Slovensku sú jedny z najkvalitnejších v Európe, ale je ich veľmi málo, vedú od Bratislavy až po Sverepec pri Považskej Bystrici. Odtiaľ je už len rozostavaná diaľnica, alebo cesta prvej triedy. Ďalšia je kúsok pod Tatrami, a takto to je pokúskované skoro všade. Horšie je, že na juhu Slovenska nie sú diaľnice skoro žiadne, lebo za socializmu, keď prebiehala industrializácia Slovenska sa oveľa viac podnikov, a diaľnice sa im prispôsobovali, umiestňovalo do oblastí väčších miest a do kotlín vyšších pohorí, ako sú napríklad Turčianska kotlina, Žilinská kotlina, Podtatranská kotlina alebo Považské podolie, kde boli situované najväčšie priemyselné podniky na Slovensku. Podobne to bolo aj zo železnicou, ktorej najkvalitnejšie trasy tiež vedú cez tieto miesta, lebo veľké podniky potrebovali trasy na zásobovanie surovinami, ako bolo uhlie, železná ruda, alebo rôzne polospracované materiály. Na juhu Slovenska, kde je pomerne slabo hornatý povrch a málo väčších významnejších miest sa plánovalo, rozvinúť poľnohospo -dárstvo, ktoré nepotrebovalo také dodávky ako priemysel. Preto turizmus v tejto oblasti nielen, že je slabo rozvinutý, ale má aj veľmi malé podmienky na jeho rozvoj, lebo ako tiež vieme z plánov doterajších vlád, táto oblasť je pravdepodobne na poslednom mieste v pláne stavby diaľničných úsekov.


Služby a cestovný ruch

Spomínali sme propagáciu a komunikácie, ďalším prvkom rozvoja turizmu sú samotné služby ponúkané v turistických centrách. Na Slovensku nemôžeme poprieť snahu väčšiny podnikateľov v turistickom ruchu, ale často, ako je zvykom, chýbajú peniaze na obnovu ubytovacieho, alebo reštauračného zariadenia. Poväčšine nám padnú do oka hlavne hygienické zariadenia ako sprchy a záchody. Tie sú na Slovensku až príliš často nepríjemne špinavé a zanedbané. To vidíme my, ale čo si pomyslí napr. nemecký návštevník, ak takéto niečo uvidí, určite to bude preň jeden z najhorších zážitkov. Ale už relatívne veľa podnikateľov si uvedomilo, že začať sa s obnovou svojho ubytovacieho, alebo iného zariadenia sa musí od záchodov. Ďalším nedostatkom býva obsluha turistického zariadenia.

Mala by byť milá a ústretová, mala by sa snažiť dať zákazníkovi len to najlepšie, za čo si samozrejme zaplatil. Našťastie už na Slovensku je takýchto podnikateľov väčšina, avšak nájdu sa aj výnimky. Ďalším otáznikom je, že aké podmienky poskytne rekreačné zariadenie svojím klientom na samotnú turistiku, alebo relaxáciu. Musíme uznať, že sieť a vybavenosť športovísk na zimné aktivity, je v porovnaní s Alpskými krajinami dosť slabá a naozaj špičkovo fungujú možno tak tri strediská. Na slovenských kopcoch je pomerne malý výskyt kvalitných zjazdoviek, lebo väčšina kopcov je stále zalesnená. Čo nemôžeme ponúknuť v zime v nadpriemernej kvalite, to môžeme ponúknuť v lete. Na Slovensku je najhustejšia sieť turistických značených chodníkov v Európe - presne 12 935 kilometrov. Najviac ich je v Banskobystrickom kraji (2 909 km) a najmenej v Bratislavskom kraji (452 km). Ďalším odvetvím letnej turistiky, ktorá sa teraz dostala do popredia je cykloturistika. Hlavne sa rozvíja na Záhorí, kde už pred tým existovala sieť trás. Ale s podporou zdrojov z Phare-Credo, by mali na Záhorí vzniknúť cyklotrasy s celkovou dĺžkou 600 kilometrov. Cykloturistika sa rozvíja i na Považí. V lete turistika na Slovensku dosahuje zaujímavé hodnoty najmä vo Vysokých Tatrách, kde vyťaženosť ubytovacích kapacít sa vyšplhala v tomto roku na číslo 86 až 87 %, čo je nárast oproti minulému roku o 5 %. Najviac turistov prišlo z Čiech, Poľska ale aj z Nemecka, Beneluxu a z Maďarska.


Ekonomika a cestovný ruch

Podľa prognóz renomovaných ekonomických inštitúcií sa cestovný ruch začiatkom tisícročia stane v celosvetovom meradle ekonomickým odvetvím s najväčším obratom a jeho príjmy sa za jedno desaťročie zdvojnásobia.

Slovensko má veľmi dobré prírodné podmienky i geografické postavenie pre rozvoj cestovného ruchu. Využíva ich však nedostatočne. Devízové príjmy z cestného ruchu v niektorých krajinách Európy sa stali jedným z hlavných zdrojov hrubého domáceho produktu. Príjmy Slovenskej republiky z aktívneho cestovného ruchu síce rastú, ale zároveň stále klesá percentuálny podiel turistov, t.j. tých zahraničných návštevníkov Slovenska, ktorí sa u nás ubytovali aspoň na jednu noc. Pokiaľ ide o počet návštevníkov, SR je na 97% krajinou tranzitnou, a nie cieľovou. SR naďalej zaostáva v rozvoji cestovného ruchu za susednými krajinami. Ekonomické aktivity cestovného ruchu sa podieľajú približne šiestimi percentami na HDP, čo je len na úrovni svetového priemeru.

Vzhľadom na možnosti Slovenska takýto podiel pokladáme za dolnú hranicu.

Podľa sekcie cestovného ruchu Ministerstva hospodárstva SR (MH) devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu za rok 1999 vzrástli v porovnaní s rokom 1998 v korunovom vyjadrení o 11 % a dosiahli objem 19,1 mld Sk. V dolárovom vyjadrení zaznamenali pokles o 5,8 % a zostali na úrovni 460 mil. USD. Individuálna turistika sa podieľala na celkových príjmoch 85,5; organizovaná turistika 5,3 a mimobankové zmenárne 9,1 %. V rovnakom období klesli devízové výdavky občanov Slovenska, a to o 16 % v korunách a o 28,5 % v dolárovom vyjadrení. Klesajúci dopyt po zájazdoch do zahraničia je dôsledkom zhoršenej ekonomickej situácie a kúpyschopnosti občanov tejto krajiny. Služby v cestovnom ruchu poskytujú predovšetkým malé podniky, ktoré nemôžu vynakladať primerané prostriedky na výskum, vývoj a budovanie nákladnej infraštruktúry. Treba podporovať efektívnu činnosť turistických informačných kancelárií, vytvoriť informačný systém, ktorý umožní komukoľvek a kdekoľvek získať informácie o ľubovoľnom cieli cestovania.



Nárast a pokles prechodov cez hranice



Dá sa povedať, že rozvoj turistiky na Slovensku čaká na svoj veľký boom, má ešte čo robiť, aby dobehol okolité štáty a určite by sa zišla väčšia ochota vlády pomôcť tomuto rezortu, ktorý by mohol byť vysoko ziskový, a tak byť veľkým prínosom pre našu ekonomiku, ktorá potrebuje každú korunu.