Po revolúcii v roku 1870 a potlačení historickej Parížskej komúny v roku 1871 nastalo obdobie stabilizácie buržoáznej republiky a vysielania zámorských výprav, ktorými sa Francúzsko stalo druhou najväčšou koloniálnou veľmocou.

Prvej svetovej vojny sa Francúzsko zúèastnilo ako jedna z hlavných dohodových mocností a v rokoch 1918-1920 sa aktívne podieľalo na imperialistickej intervencii proti mladej Sovietskej re­publike. V roku 1938 bolo inicializátorom mníchovskej dohody, ktorou vydalo spojenecké Èeskoslovensko napospas hitlerovskému Nemecku.

Dòa 3.9.1940 vypovedala francúzska vláda fašistickému Nemecku vojnu. Po porážke a kapitulácii francúzskej armády na jar 1940 okupovali 22.6.1940 nemecké vojská severnú časť Francúzska a na ostávajúcom území bol pod nacistickým dozorom zriadený tzv. francúzsky štát s kolaborantskou vládou vo Viche. Dva roky potom nacisti obsadili i túto časť Francúzska.

Za nemeckej fašistickej okupácie pôsobilo vo Francúzsku silné ľudové hnutie odporu, ktorého najorganizovanejšou zložkou boli komunisti.

Po vyhnaní okupantov a skončení druhej svetovej vojny viedlo Francúzsko koloniálne vojny v Indočíne (1946-1954) a v Alžírsku (1954-1962), ktoré skončili francúzskym neúspechom a viedli k rozpadu francúzskej koloniálnej ríše. Francúzsko patrí k najsilnejším a najrozvinutejším kapitalistickým mocnostiam a hrá významnú úlohu v európskej i svetovej politike.

Od roku 1949 je èlenským štátom NATO; v roku 1966 vystúpila z jeho vojenskej organizácie, ale zostala členom politickej organizácie NATO. Má vlastné jadrové zbrane. Je členom EHS, Európ­skeho spoločenstva atómovej energie (Euratomu), Západoeurópskej únie a iných hospodárskych i politických zoskupení a organizácií. V sedemdesiatych rokoch sa francúzske vedenie zameralo na zvyšovanie aktivity zahraničných stykov, na uvoľňovanie medzinárodného napätia a na rozvíjanie celoeurópskej spolupráce. Pravi­cová vláda J.Chiracka (1986) však v tomto kurze nepokraèuje. VÝZNAMNÉ UDALOSTI:



486
kráľ Frankov Chlodwig dobyl najväčšiu časť dnešného Francúzska

732
franské vojsko pod vedením Karola Martella odrazilo útok Arabov

800
Karol Veľký sa nechal korunovať za cisára Rimanov

1339-1453
storočná vojna medzi feudálnymi pánmi Francúzska a Anglicka; anglickí dobyvatelia

boli porazení

1431
30.5. upálili Angličania v Rouene Janu z Arcu - „pannu orleánsku“

1789
14.7. zaútočil ľud na Bastilu

1804
Napoleon vydal Code civil

1830
povstanie v Paríži proti panstvu Bourbonovcov

1831,1834
povstanie lyónskych tkáčov

1848
februárová Veľká francúzska revolúcia v Paríži

1871
od 18.3. do 20.5. trvala Parížska komúna

1876
prvý odborový kongres

1920
25.-30.12. bola založená Francúzska komunistická strana z väčšiny Socialistickej strany

1934
6.2. zmaril generálny štrajk pokus o fašistický puč; 27.7.