V severnej a strednej Európe existoval rozsiahly ľadovcový štít, ktorý v čase najväčšieho rozsahu siahal zo Škandinávie až k severnému úpätiu Karpát a Sudet. Opisovaná oblasť ležala vtedy v tzv. priľadovcovej (periglaciálnej) zóne, kde vládlo studené tundrové podnebie. V krátkych letných obdobiach sa horské potoky menili na mocné prívalové toky a z dolín vynášali materiál. Pri vyústení potokov do Oravskej kotliny sa so zmenšením spádu zmenšila aj unášacia sila vody a materiál sa ukladal. Vznikli tak náplavové kužele. Zvlášť' výrazný je náplavový kužeľ v Oravskej kotline. Väčšie toky, ako Orava, ukladali materiál na dne svojich dolín V podobe širokých aluviálnych nív. Ľadovú dobu v pleistocéne (staršie štvrťohory) niekoľkokrát prerušilo oteplenie podnebia v medziľadových (interglaciánych) dobách, ktoré spôsobilo ústup ľadovcov. V medziľadoých dobách mali rieky menej materiálu, ale zato väčšiu eróznu energiu, takže rozrezali a odniesli materiál, ktorý uložili v ľadových dobách. Tým sa sformovali riečne terasy. Pozdĺž rieky Oravy sa v pleistocéne vytvorilo niekoľko terasových stupňov. Najzreteľnejšie sú vo výške 4-10, 20, 70 až 80 m nad aluviálnou nivou Oravy. V mladších štvrťohorách sa na modelovaní a pretváraní povrchu i naďalej podieľa významnou mierou tečúca voda a povrchové toky si neustále prehlbovali svoje koryto. Okrem nej to bola erózia pôdy, najmä zosuny a vôbec procesy svahovej modelácie, ktoré sú veľmi časté vo flyšovej časti opisovanej oblasti. Čím ďalej tým väčšiu reliéfotvornú úlohu v súčasnosti zohráva človek a v posledných desaťročiach stojí medzi reliéfotvornými činiteľmi na prvom mieste (napr. vybudovanie vodnej nádrže Orava, regulácie tokov a pod.).
Odľahlosť územia a nevhodné podmienky na hospodárske využívanie spôsobili, že niektoré lokality na Orave zostali mimo záujmu činnosti človeka, vďaka čomu sa prírodná hodnota zachovala do súčasnosti v málo zmenenom stave, alebo zostala neporušená. Preto boli niektoré plochy právnou úpravou vyhlásené za chránené a prešli pod správu Chránenej krajinnej oblasti. Jej úlohou je komplexne riešiť otázku zachovania a zveľaďovania tohoto územia v podmienkach intenzifikácie hospodárstva. V chránenej krajinnej oblasti je viacero máloplošných chránených území rôznych kategórií. Pr:

Národné parky

TANAP Tatranský národný park bol zriadený v r. 1948, zasahuje západnú časť Oravy
NPMF Národný park Malá Fatra zasahuje juhozápadnú časť Oravy.

Chránené krajinné oblasti

CHKO Kysuce Zasahuje na západe len malú časť Oravy. CHKO Veľká Fatra Na juhu Oravy sa nachádza jej malá časť, tzv. Šípska Fatra.