Treba si ešte uvedomiť, že vlastne nie ľadovec, ale hlavne hornina v ľadovci pretvára reliéf. Ľadovec vlastne transportuje túto horninu. Často pod ľadovcom prichádza k zmene nositeľa časti úlomkov hornín na vodu. K základným eróznym tvarom patria trógy, kary (spájaním karov vznikajú karové amfiteátre), karlingy, nunataky. Na podrobnejšej rozlišovacej úrovni môžeme rozoznávať menšie formy ako guliagy, konfluenčné stupne, plecia trógu, visiace doliny a iné. Druhou skupinou glaciálnych foriem príznačných pre tento typ krajiny sú akumulačné formy. Najviac rozšírené sú morény. Z nich sa najviac prejavujú v teréne čelné morény. Ďalšie sú bočné, stredné, náporové a ablačné morény. Pričom tieto útvary sú rozmiestnené nerovnomerne. Toto závisí od intenzity



a množstva zaľadnení počas pleistocénu v pohorí. Pred čelom ľadovca vzniká glacifluviálna akumulácia. Voda z roztopeného ľadovca vytvára ózy a kamy. Podľa toho akého sú veku všetky tieto akumulačné formy, môžu priamo vystupovať na povrch, byť pokryté vegetáciou, sutinou alebo celé, prípadne z časti prekryté inou formou. Ďalším významným činiteľom ovplyvňujúcim reliéf tohto prostredia je sneh. Nivácia patrí medzi významné geomorfologické procesy glaciálneho systému. Sneh pritom môže vystupovať ako priamy aj nepriamy geomorfologický činiteľ. Priamo sa sneh na deštrukcii podieľa prostredníctvom tlaku snehových más pri pohybe. Tento pohyb môže byť pomalý alebo rýchly. Sneh môže povrch aj priamo obrusovať vločkami, hlavne ak sú trochu zľadovatelé, pri presune vetrom (puraniválne procesy). Nepriamo cez vodu, ktorá z neho vzniká pri topení. Najvýraznejšie erózne formy spôsobené snehom sú v lavínovom území. Snehové lavíny dokážu formovať povrch veľmi výrazne. Pri toku masy snehu (v lavínach) dochádza k silnej jednorazovej erózii, ktorá sa väčšinou opakuje niekoľkokrát v roku. Najviac erodujú lavíny základové, ktoré vznikajú na jar pri topení a prevodnení snehu. Pri týchto procesoch hrá významnú úlohu sklon svahu, jeho expozícia, ale aj dĺžka svahu. Vytvárajú také formy, ako lavínové žľaby (ryhy), nivačné sutinové kužele. Sneh stojaci alebo len veľmi málo sa pohybujúci vytvára také útvary ako karoidy, nivačné valy (je možné ich odlíšiť od karov morénových valov podľa polohy a veľkosti), niváciou obrúsené plochy.
Nepriama deštrukčná činnosť snehu sa prejavuje pri eróznom pôsobení vody pri jeho rozpúšťaní. Hlavná úloha takejto vody je pri regelačných procesoch v zóne niekoľko decimetrov širokého pruhu, v tzv. čierno-bielej línii.