Táto voda hrá úlohu aj v mikrosoliflukčných procesoch a pri erózii tečúcej vody. Tiež nezanedbateľná v týchto podmienkach je eolická činnosť. Brzdiaci účinok na silu vetra majú rozličné prekážky, medzi ktoré patria najmä vyvýšené formy reliéfu a lesná vegetácia. Pričom uvádza, že väčšia rýchlosť vo vyšších oblastiach sa dá vysvetliť menším trením pri povrchu a vzrastajúcou šírkou údolí, kde masy nadobúdajú väčšiu rýchlosť. Podľa meraní v Alpách tvrdí, že rýchlosť vetra nad hornou hranicou lesa vzrastá 3-7 násobne oproti rýchlosti v riedkom vysokom lese. Najtypickejšia je deflácia, ktorá spôsobuje odnos, presun rôzne veľkých častíc. Pôsobí hlavne pri povrchu terénu. Okrem toho, že stenčuje pôdny povrch vytvára formy zo skeletu, medzi ktorým bola vyviata jemnejšia frakcia. Korázia sa v týchto podmienkach prejavuje vytváraním mačinových závesov, hrancov, taffonizáciou a ináč. Ďalej uvažuje nad tým, že je tiež dôležitá expozícii, kde sa najviac uplatňuje expozícia proti prevládajúcim smerom vetra. Intenzita deštrukcie sa zvyšuje, ak sú zároveň aj oslnenými expozíciami. Tvary podmienené eolickou činnosťou často nie sú veľmi výrazné, lebo pôsobia v kombinácii s ďalšími faktormi, ako sú napr. kryogénne a gravitačné procesy. Tam kde povrch nie je chránený vegetáciou sa viac prejavuje táto činnosť. Najvyššiu účinnosť autor kladie do subniválneho stupňa. Eolická erózia nie je tak výrazná v bralnom reliéfe ako v hôľnom reliéfe. Nepriama činnosť vetra sa prejavuje napr. pri premiestňovaní snehu z náveterných svahov na záveterné a tým vytváraním snehových prevejov zapríčiňujúcich často vznik lavín.
Ďalšími typickými procesmi sú kryogénne javy a ich formy. Jedným zo základných procesov v tejto veľkej skupine je regelácia. Pôsobí najviac v subniválnom stupni v neskorých jarných a skorých jesenných mesiacoch. Tento proces sa uplatňuje pri vzniku všetkých povrchových a podpovrchových mrazových tvarov (kamenné moria, mrazom triedené pôdy; soliflukcii).
Procesom trhania horniny zväčšovaním objemu vody pri zamŕzaní, geliváciou, sa vytvárajú zvetraliny, ktoré následne podliehajú iným procesom.
Ihlicový pôdny ľad je ďalší fenomén pôsobiaci vo vysokých pohoriach. Prejavuje sa tým, že vytláča na povrch z pôdy väčšie kamene. Najbežnejšie sa vyskytuje na úplne obnaženom povrchu. V súčinnosti s eolickými procesmi sa vytvárajú mačinové závesy. Za spoluúčasti soliflukcie vznikajú mrazové pôdne formy. Jedny z foriem zapríčinené kryogénnymi procesmi sú gravitačno-regelačné jazvy.