Girlandové pôdy sú mrazové pôdne formy amorfnej soliflukcie, pri ktorých sa soliflukčnými procesmi vytvárajú terasovite usporiadané kamenité alebo jemnozrnné stupne lemované mačinovými obrubami. Obruby v tvare girlánd sú najtypickejšie vyvinuté ako prahy po obvode stupňov vo forme krátkych terasiek, jazykovitých lalokov alebo dolu svahom lukovite prehnutých terás. V Západných Karpatoch sú vyvinuté v svojej menej typickej podobe, vo forme viac menej vyrovnaných, terasovite usporiadaných obnažených pásov šírky niekoľko decimetrov až 1 m a dĺžky aj niekoľko desiatok metrov, striedajúcich sa s užšími vegetačnými pásmi ako obrubami stupňov, ktoré môžu byť pri väčšom sklone popretrhávané miniatúrnymi prúdmi pohybujúceho sa štrku. Tieto pôdy sú často zamieňané so stupňovitými lysinovými pôdami vo svahu. Rozlišovacím znakom je, že girlandové pôdy už v “zrelostnom” štádiu vývoja majú vo svojom profile výrazné stopy pohybu po svahu, čo sa prejavuje zvrstvením pôdnej sutiny v zavaľovaní mačinových obrúb. Mrazové kopčeky, tufury, majú najlepšie podmienky pre vznik na plošinách, širokých sedlách a málo sklonených svahoch s presýtením zvetralín vodou a s vysokým podielom jemnozrnných častíc.
Na erózne javy a ich formy nadväzujú a často sa s nimi kombinujú gravitačné javy. Skalné strže, zlomiská sa vyskytujú na skalných stenách. Procesy na nich prebiehajú vo forme krútivého pohybu uvoľnených blokov zo strmých svahov. Materiál sa neformuje do kuželov, ani nie je vytriedený. Pri tomto procese pôsobí niekoľko faktorov: rozpukanie horniny, gravitácia, poveternostné vplyvy atď. Najintenzívnejšie prebiehajú tieto procesy v období ústupu ľadovcov, keď dochádza k oslabeniu stien trógov. Proces opadávania úlomkov prebieha hlavne v subalpinskom, alpinskom i subniválnom stupni. Spôsobuje ho fyzikálne zvetrávanie, ktorému sú vystavené veľké plochy skalných stien. Pod týmito stenami sa tvoria rozsiahle úsypy z ostrohranného materiálu. Najväčšie úsypy sú pod stenami trógov, kde v záveroch vytvárajú súvislé vence úsypísk. Materiál v týchto formách je gravitačne triedený a ďalej podlieha gravitácii pri zosuvoch. Intenzita procesu závisí od klimatických podmienok. Úšusty, ako strže (v zmysle strhnúť) plytkého sutinového plášťa je možné nájsť na strmých stráňach. Na ich tvorbe sa podieľa gravitácia a voda. Priamo v Západných Karpatoch sa vyskytujú najmä na mezozoických horninách, na



hladkých svahoch so sklonom nad 30 stupňov. Postihujú plytké zvetralinové plášte z drobnokamenistej sutiny. Medzi pomalé svahové pohyby sa zaraďuje zliezanie.