Je to súbor drobných pohybov zvetralinovej masy spôsobených počas mrznutia vyzdvihnutím jednotlivých častíc, ktoré sa po roztopení pôdneho ľadu nevrátia na pôvodné miesto, ale gravitačne sa presunú dole svahom. Toto nemožno bezprostredne pozorovať, prejavuje sa to po dlhšom období. Navonok sa prejavuje vlnovitým zmrašťovaním mačiny. Gravitácia a voda spolu pôsobia na sutiny. Voľne rozmiestnená sutina na svahu sa pohybuje ako sutinová lavína a sutina v ryhách ako murový prúd. Mury vytvárajú pri ústiach rýh murové kužele, kde materiál je netriedený. Intenzita týchto procesov závisí od množstva vody nesúcej sutiny. Najlepšie podmienky vytvára prudký a silný dážď.
Čo sa týka krasu vo vysokohorskej oblasti je tento ovplyvnený podnebím. V takejto oblasti je väčšinu roka voda viazaná v snehu a ľade, a teda nemôže sa veľmi podieľať na chemickom rozpúšťaní krasových hornín. To značí, že tu prevažujú iné, mechanické procesy, ktoré určujú hlavné črty reliéfu.


Bobrovecká dolina – záujmové územie


Bobrovecká dolina - vybrané územie tvoria v južnej časti prevažne metamorfované horniny. Severná časť je zložená hlavne z granitoidných hornín. Západná časť je zastúpená mezozoikom a dno doliny kvartérnymi sedimentami. Hlavný tektonický zlom je vedený v smere Lysec – sedlo Pálenica.
V označení doliny názvom Bobrovecká nie je úplna jednotnosť. V mapách býva označovaná ako Bobrovecká, ale v literatúre sa doposiaľ tento názov nepoužíval. V literatúre je označovaná celá dolina, od vrchného kotla až po vyústenie, ako Jalovecká dolina. Znamená to, že aj časť doliny nad vyústením doliny Parichvost do nami opisovanej doliny, je označovaná ako Jalovecká. V mape je časť doliny nad vyústením doliny Parichvost označovaná ako Bobrovecká a v tejto práci budem používať toto označenie. V severnej časti Západných Tatier sa nachádza tiež Bobrovecká dolina v geomorfologickom podcelku Osobitá. Aby nevznikli nedorozumenia, posledne menovaná bude v práci označovaná ako Bobrovecká dolina (Oravice) podľa Halouzka [1987].


Geologické pomery


Kvartér
Holocén
Vo vrchnej karovej časti doliny, v oblasti Bobroveckých plies a vo vrchnej časti doliny Podválovec sú vyčlenené glaciálne balvanovito-blokovité sedimenty zväčša v karoch (starší postglaciál). Charakterizované sú ako hruboklastické kamenito-blokovité sedimenty miestnych hornín (biotitické granodiority), nevytriedené, takmer neopracované. Vznikli činnosťou ľadovca a firnového ľadovca, sčasti niváciou na konci deglaciácie.