Pleistocén/holocén:
Južne od ľavého prítoku Polianskeho potoka (potok záujmového územia zbierajúci vody z oblastí Rusnačka a Podválovec) až po južnú hranicu, sa nachádzajú fluviálne sedimenty: hliny a piesčité, štrkovito-hlinité až balvanovito-štrkovité sedimenty. Sú to osobitne hruboklastické sedimenty. Je tu obrovská zrnitostná viariabilita, pretože ide o krátko preplavené podložné vrstvy dna doliny. Vek je stanovený na prechod würm/holocén. Pri sútoku vodných tokov privádzajúcich vody z oblasti Podválovec a Rusnačka a južne od Poľany geológovia mapujú deluviálno-proluviálne sedimenty hlinito-štrkové s väčším obsahom úlomkov.



Pleistocén - Würm
Toto obdobie je zastúpené na dvoch lokalitách. Južne od Bobroveckých plies až po pravý prítok Polianskeho potoka pritekajúci od sedla Predovrátia. Sú to glaciálne štrkovito-balvanovito-blokovité sedimenty posledného zaľadnenia. Odhad hrúbky týchto sedimentov je rádovo 20-100 m. Majú častý výskyt blokov, ktorých priemer dosahuje hodnôt do 1-5 m, väčšinou s čerstvým vzhľadom horniny. Druhou lokalitou je spodná časť Podválovca. Jedná sa tu o dnovú akumuláciu, glacifluviálne piesčité štrky balvanovité s blokmi. Klastiká sú slabo opracované, málo vytriedené a majú prevahu čerstvých hornín.

Kvartér - nečlenený
Do tejto skupiny sú zahrnuté svahové sutiny, prevažne kamenité, podradne hlinitokamenité, zväčša hruboklastické. Pokrývajú prevažnú časť doliny, začínajúc približne pri začiatku Polianskeho potoka a končiac pri vtoku potoka odvodňujúceho oblasť v okolí sedla Predovrátia. Ďalšia lokalita je vo vrchnej polovici doliny Podválovec. Ako ďalšie sú v tejto skupine zahrnuté sutinové sedimenty. Charakterizované sú ako kamenité až piesčito-kamenité. Vyskytujú sa v karovej časti údolia a východne od Bobroveckých plies. Mezozoikum
Krieda
Sivé oolitické a pelitické rohovcové vápence. Patria sem pelitomorfné vápence s rohovcami. Vo vápencoch sa nenašli žiadne rífotvorné organizmy. Nad tmavými hrubolavicovitými organodetrickými vápencami s rohovcami ležia tmavé strednozrnné kryštalické vápence. Táto skupina hornín patrí do obalovej série tatrika. Datuje sa do neokómu (valangin-hoteriv). Nachádzajú sa v oblasti Malej Kopy na juhozápade záujmového územia.

Jura - krieda
Svetlé pelitické vápence a škvrnité sliene - zaraďujú ich do krížňanského príkrovu. Ide vlastne o titónsko-neokómske vápence a sliene. Lavice majú hrúbku 15-30 m. Niekedy obsahujú faunu amonitov, sporadicky belemnity a rádiolarie. Spodnokriedové sliene dosahujú hrúbku 200 m., obyčajne sú jasno sivé a škvrnité. Vyskytujú sa medzi Sivým vrchom a Ostrou, Ostrou a sedlom Predovrátia.

Trias
Vrchný trias (norík - rét) je v krížňanskom príkrove zastúpený karpatským keuperom.