Tatry, ako geomorfologický celok, v ktorom je vyhraničené záujmové územie, sú označované ako veľhory. Prvé tri Trollove (1954) kritéria, ktoré Tatry spĺňajú, aby boli zaradené do tohto typu krajiny, sú:

1. Pohorie zasahuje až nad hornú hranicu lesa, kde sa nachádzajú adekvátne klimatické a vegetačné pomery
2. V pohorí prebieha pleistocénna snehová čiara
3. Plochy pohoria na nachádzajú aj nad spodnou hranicou pôsobenia kryogénnych procesov

Ďalšie kritéria sú reliefotvorná energia (relatívne rozdiely, 1000-1500m) a geologické kritérium, ktoré sa chápe ako veľkohorská oblasť ako miesto, kde je stretnutie vnútorných a vonkajších geologických síl nápadnejšie. Kde po období tektonického kľudu (po prevažujúcom pôsobení exogénnych síl) nastáva horotvorná fáza, ktorá pripraví exogénnym silám podmienky pre svoju činnosť. Tieto oblasti by mali mať väčšinou znaky posledných alpinských horotvorných pohybov. Na základe toho, že v najvyšších výškach Tatier nie je úplná prevaha len bralnatého (typického pre glaciálnu činnosť), ale aj hôľneho reliéfu, zaviedol sa pojem vysoké pohoria. Označujú tak pohoria nad 1500 m n. m. Nevzťahujú tento pojem všeobecne, ale len na pohoria Slovenska.
Pre vysokohorské oblasti v periglaciálnom prostredí sú typické periglaciálne moria – blokoviská, zo štruktúrnych pôd najmä mikropolygonálne, dláždené, brázdené, pásové, girlandové, všetky prejavy mikrosoliflukcie a denudácie ľadom pipkrake, erózna činnosť vetra a iné. Vo vysokohorských oblastiach, ako v type krajiny, pôsobia niektoré prvky významnejšie ako v inom type krajiny. Jedná sa napr. o klímu, ktorá výrazne ovplyvňuje reliéf a opačne. Výrazne tu pôsobí aj faktor vegetácie, kde hlavne nad hornou hranicou lesa a v jej blízkosti prebiehajú najtypickejšie procesy chladnej klímy modelujúce reliéf do charakteristickej podoby pre túto krajinu. Do súboru týchto geomorfologických procesov môžeme zaradiť aj tie procesy, ktoré sa v súčasnosti už nemusia vyskytovať vo vysokých pohoriach. Jedná sa hlavne o ľadovcovú eróziu. Ľadovce miernych oblastí by mali obsahovať viac zvetralín ako polárne ľadovce a možno konštatovať, že miera zvetralín záleží od druhu a kompaktnosti horniny, ktorá mrzne do bázy ľadovca. Iná je miera pôsobenia hornín pieskových, iná ostrohranného štrku a iná balvanov. Okrem týchto druhov erózie treba uvažovať s tým, že k týmto procesom pristupujú ďalšie dôležité faktory, ako sú: procesy zvetrávania a gravitačné procesy.