pomocou Kopeckého valcov alebo vyrežeme kocku o objeme 1dm3
- k izolácii zooedafónu používame zariadenie TULLGEROV PRÍSTROJ – v ňom sa vzorka vďaka teplu vysušuje

Tullgerov prístroj L
L – žiarovka
K – kryt K
Z – zemina
N – fixačná nádobka
Z






n








Metódy štúdia mikroedafónu

1) PRIAME POČITACIE METÓDY – využíva sa princíp fluvescenčne – mikroskopické pozorovania, nie je možné identifikovať druhy
2) KULTIVAČNÉ METÓDY – sú selektívne, určujú sa nimi systematické alebo funkčné skupiny mikroorganizmov
- mikroorgamizmy sa pestujú na pôdach na miestach, za optimalných podmienok sa vyvinie kolónia, kolónie sa spočítávajú, vyjadrí sa počet na 1g zeminy
















































Zrnitostné zloženie pôd a jeho určenie

- zrnitostné zloženie pôd a zemín je pomerné zastúpenie elementárnych častíc v pôde vyjadrené % obsahom zŕn (častíc) alebo skupinou častíc rôznej veľkosti
- skupiny častíc nazývame frakciami alebo skupinami častíc rôznej veľkosti

Zrnitostné zloženie:

- určuje kvantitatívne zastúpenie zrnotosti frakcií
- je závislé na pôdotvornej hornine a stupni zvetrávania
- ovplyvňuje hlavne vodno-vzdušný a a tepelný režim pôd
- stanovujeme ho zrnitostným rozborom, pričom pri rozbore jemnozeme postupujeme podľa 4 bodov:

1) Klasifikácia zrnitostných frakcií:
- rozdelenie frakcií do veľkostných intervalov
- používa sa viac klasifikácii (Kopeckého, Nováka)
- v sučastnosti u nás platí STN 721002
- pri klasifikácii:


veľkosť zŕn (mm) názov
< 0,002 íl
0,002 – 0,063 prach
0,063 – 0,250 jemný piesok
0,250 – 1 stredný piesok
1 – 2 hrubý piesok
2 – 8 drobný štrk
8 – 32 stredný štrk
32 – 128 hrubý štrk
128 – 256 kamene
256 + balvany

2) Dispergácia zeminy (Disagregácia)
- pôda sa nachádza v agregátovom stave, preto ju musíme previesť do stavu elementárneho – t.j. rozrušiť agregáty a častice ryzptýliť – dispergovať
METÓDY:
a) mechanická – drvíme trením, trepaním – málo účinná, môže dojsť k zrušeniu zrnitosti, patrí sem aj dispergácia ultrazvukom
b) chemická – chem. list. podľa povahy pôdnych tmelu – pH, používa sa napr. Hexametafosforečnan sodný
c) kombinovaná – spojením chemickej a mechanickej

Stanovovanie zrnitostných frakcií jemnozeme podľa 721002

Pracovný postup:

- do odváženej a označenej vysušovačky navážime priemernú vzorku jemnozeme o hmotnosti 10-15g
- odváženú vzorku vložíme do termostatu a susíme pri t=105°C 2-4-6 hod
- zvážime a z rozdielov vypočítame sušinu


1) URČOVANIE FRAKCIÍ:

- hrubý piesok (0,1-2,00mm) v g - určíme ako rozdiel medzi plnou a prázdnou Petriho miskou po vysušení
- pipetované frakcie v g určíme z údajov
- objem sedimentačného valca = 1000ml, objem pipety 25ml, prepočtová hodnota z 25 na 1000ml = 40

Pipetovanie 1. 2.
priemer častíc < 0,01 <0,002
hodnota vysušenej vzorky frakcie (g) 0,09 0,030
hodnota odparku (NaPO3)6 (g) 0,013 0,013
vzorky frakcie (g) 0,077 0,017
vzorky frakcie (vzorka x 40) (g) 3,08 0,68

2) VÝPOČET JEDNOTLIVÝCH FRAKCIÍ V g A % HMOTNOSTI SUŠINY

- určovanie frakcií: íl < 0,002mm
prach 0,002 – 0,063mm
piesok 0,063 – 2mm
- vypočítame podľa vzťahov:
- íl (A) – hmotu dostaneme priamo z 2 pipetovaní po prepočte vzorky frakcie na 1000ml
- prach (B) – ako rozdiel medzi 1. a 2. Pipetovaním
- piesok ( C) – dopočtom jemného piesku JP (0,06-0,1) na sušinu zeminy k (g), ktorú prepočítame už k stanovenému hrubému piesku (HP)
- hmotnostné % jednotlivých frakcií vypočítame pre všetky frakcie podľa vzťahu:
a (g)
frakcia v % hmotnosti =.