)











































Pôdna vlhkosť, jej pohyb v pôde, pôdna zrnitosť

Momentálna vlhkosť – určité množstvo vody, ktoré je výsledkom jej prírastkov a strát v určitom okamžiku
- na stanovenie existuje nespočetné množstvo metód
- podľa miest merania – laboratórne
- terénne
- podľa toho, či vyžadujú odobratie vzoriek alebo sa merajú priamo (deštruktívne alebo nedeštruktívne)
- priame – meranou veličinou je množstvo vody v pôde
- mepriame – založené na meraní fyzikálnych znakov
- metódy – graviemetrická metóda
- chemická metóda
- odparová metóda
- kapacitná metóda
- termokonduktívne metódy
- neutrónová metóda
- tenziometrické metódy
- vodu môžeme charakterizovať z viacerých hľadísk:
1) skupentsvo: plynná hagroskopická
v pôdnom vzduchu
v kvapalnom stave – obalová, kapilárna, voľná
2) podľa síl, ktorými je voda viazaná k pôde: hygroskopická, obalová, kapilárna

Jednotky:
- hmotnosť v g H2O /g zeminy
- objem – cm3 / cm zeminy
- nepriame

ŠTÚDUIM POHYBU VODY:
- pôdna voda sa môže pohybovať v pôdnom vzduchu ako vodná para, vplyvom sorpčných síl, kapilárnych síl a gravitačných
- v pôdnych stĺpcoch možme pohyb sledovať ako stmavnutie v dôsledku zvlhčenia, pridaním farebnej látky alebo nejako rozspustnej chemicky ľahko a citlivo stanoviteľnej
- na sledovanie pohybu prenikania vody do pôdy tamvších farieb, pri ktorom zvlhčenie sa natoľko farebne neprejavuje, je vhodný postup s využitím roztoku škrobu či dextínu, 2-5% roztokom škrobu, poleje sa povrch pokusnej plošky vo forme zaďaždovania
- po skončení vsakovania vody sa urobí zvislý rez pôdou a rezná plochy sa postrieká jódovou vodou
- miesta, do ktorých vsiakol škrobový roztok, zmodrajú
- pomocou pontografu sa modré plochy zachytia a vzájomným porovnávaním série rezov možno získať informácie o migrácií vody v pôde

PôDNA ZRNITOSŤ:
- závisí od pôdnej vlhkosti, určuje, koľko vlahy je ešte schopná pôda prijať, kým natane povrchový odtok

MOMENTÁLNA VLHKOSŤ:
- určuje množstvo vody, ktorá je výsledkom jej prírastkov a strát v danom okaminu

KAPILARITA:
- kapilárne javy sú založené na povrchovom napätí vody
- molekuly vody pri styku s pevnou látkou sú k nej priťahované väčšou silou ako molekuly plynnej látky, preto sa hladina vody zdvíha po okrajoch (kapiláry) aj proti pôsobeniu gravitačnej sily
- po vyrovnaní síl sa zakrivenie ustáli
- čím má kapilára menší priemer, tým väčší zdvih hladiny nastáva

KAPILÁRNE JAVY:

- kapilárny zdvih – vzlínanie podzemnej vody vplyvom kapilárnych síl
- kapilárna obruba – kapilárnym zdvihom zvlhčená časť pôdy nad hladinou podzemnej vody, jej horná hranica – front vzlínania, kapilárna krajka

VZŤAH MEDZI PôDNOU VLHKOSŤOU A ZRNITOSŤOU:
- v ílovitej zeminevystúpila voda najvyššie, ale kým sa ustálila, trvalo viac ako dve hodiny
- čím je menšia zrnitosť zeme, tým nižšie kapilára vytrváva a tým do väčších výšok stúpa hladina vody v nich, ale tým dlhšie to trvá, kým vystúpi
- naopak, v piesčitých pôdach stúpa rýchlo, ale do malej výšky
- to je výsledkom odporu pri unikaní z pôdy

SORPCIA
- schopnosť koloidov na svojom povrchu pútať ióny a vymienať za ekvivalentné množstvo iónov z pôdneho roztoku
- charakterizujú sa pomocou T, S,V






































Stanovenie T-hodnoty

T-HODNOTA
- celková sorpčná kapacita pôdy pre katióny – t.j. max. množstvo katiónov, ktoré pôda môže
viazať

veľkosť T-hodnoty
- závisí od pH použitého vytesňoavcieho roztoku

- rozoznávame dva druhy katiónovej kapacity:
a) potenciálnu (totálnu) – Tt – zisťuje sa vo výmennom roztoku, ktorý je tlmivý – pH=7-8
b) elektívnu katiónovú kapacitu – Te – zisťuje sa pomocou netlmivého roztoku

METÓDY NA URČENIE SORBOV. KATIÓNOV:
- metóda Mehlichova
- metódy ionomeničové

Stanovenie S-hodnoty

S-HODNOTA
- momentálny obsah výmenných báz – t.j. suma bázicky pôsobiacich katiónov, ktoré pôda v danom okaminu viaže
- vyžaduje sa v m mol na 1kg pôdy
- podstatou všetkcýh metód sa stanovenie S-hodnoty je vytlačenie báz zo sorpčného komplexu pôdy určitým množstvom pridaných katiónov


Stanovenie V-hodnoty


V-HODNOTA
- stupeň nasýtenia
- percentuálny podiel bázicky pôsobiacich katiónov (S-hodnota) z celkovej sorpčnej kapacity (T-hodnota) nazávame stupeň nasýtenia (V-hodnota)

S. 100 = V-hodnota [%]
T
Reakcia pôdy

a) potenciálne stanovovanie aktívnej reakcie pôdy
b) titračné stanovovanie výmennej kyslosti pôdy
- pôdy môžu byť kyslé, neutrálne, zásadité
- meria sa kyslosť – buď titračná hodnota alebo jednotlivo pH

POTENCIOMETRICKÁ METÓDA
- založená na meraní potenc. roztoku medzi indukčným a referentným elektronóm
- na meranie pH hodnoty – pH metre
- ak sa priptravujú suspenzné zeminy s prevarenou destilovanou vodou a meriame pH – reakcia aktuálna (H2O)
- ak pri menarní reakcie v susp. Roztoku soli KCl – reakcia výmenná



Určenie obsahu karbonátov

- prítomnosť karbonátov v pôde prenikavo ovplyvňuje fyzikálno-chemický stav pôdy
- väčšina metód sa opiera o ich rozklad kyseliny HCl

CaCO3 + 2HCl = CaCl2 + H2O + CO2

- podľa princípu, ktoré využívame pri stanovení CO2, ide o metódy:
1) nanometrické
2) gravimetrické
3) titračné
4) volumetrické.