Pedologické odbery, zisťovanie druhu pôdy
Odber pôdnych vzoriek
- pôdne vlastnosti môžeme sledovať z dvoch hľadísk:
a) plošno-priestorové - sledujeme vlastnosti na viac miestach naraz
b) časové – sledujeme tú istú vlastnosť v rôznom čase
Vzorky odoberáme:
I. PEDOLOGICKOU SONDOU:
a) pôdna sonda na rovine:
- snažíme sa nepoškodiť vrchnú časť čela
- čelná časť má byť orientovaná na sever
- zeminu ukladáme vedľa sondy
b) pôdna sona na svahu:
- čelná časť má byť orientovaná po spádnici
- zeminu ukladáme pod sondu
- postupujeme odspodu nahor, ak je horizont hlbší ako 50cm, odoberáme viac vzoriek
II. ZO ZÁKOPOV
III. PôDNYMI VŔTAKMI RôZNEHO TYPU
- účel odberu vzoriek je rôzny, môžeme ho použiť na:
- kompletné vzorky – vzorku odoberáme do zdvojených sáčkov (papierových) s označením
Vtáčnik
7
číslo sondy
50-70
hĺbka, z ktorej sme odobrali vzorku
- na chemický rozbor berieme jemnozem – bez skál, živočíchov, rastlín
Zistenie vlhkosti pôdy:
- odoberáme do hliníkových návažiek, ktoré sú označené číslami
Zístenie fyzikálnych vlastností:
- vzorky odoberáme do valčekov (Kopeckého fyzikálny), ktoré majú stály objem
Mikrobiálny rozbor:
- pri odoberaní pužívame sterilné náradie (nôž, lopatku) a zeminu dávame do sterilných nádob
- náradie sterilizujeme flambizovaním
Mikromorfológia:
- zbierajú sa hrudky v neporušenom stave
- ukladajú sa do vaty a machu
Špeciálne účely:
- odoberá sa celý prierez – môže sa skladať aj z viacerých častí
Priem. účely:
- vzorky odoberáme z ornice
- tento účel je dôležitý najmä pri škôlkach
- plochu, z ktorej odoberáme vzroku rozdelíme na rovnaké časti a z každej druhej odoberieme zeminu, odoberáme dovtedy, kým nedosiahneme hľadané množstvo vzorky
Príprava vzoriek k rozborom:
a) vrecká so zeminou prenesieme do laborat.
- necháme vysušiť niekoľko dní pri izbovej teplote - vzorku zo sáčku preosejeme cez sito, čím získame hľadanú vzorku - odvážime čerstvú vzorku – odvážime vysušenú = % vlhkosti
b) uchovéme v chladničke pri t=3-4°C – necháme vyschnúť – potom vysúšame pri t=105°C – impregnácia – výbrus
c) skrojenie profilu – očistenie – vysušenie – impregnácia glejmi
Metódy stanovenia minerálneho podielu v pôde
- minerálny podiel pôd je zložený z rozličných minerálov, ktoré majú charakteristické vlastnosti:
- vzhľadom na ich pôvod, rozdeľujeme pôd. minerály na:
a) prvotné
b) druhotné
a) prvotné (primárne) – tvoria kvantitatív. najdôležitejšiu zložku pôdy
- do pôd. hmoty sa dostávali v priebehu zvetráv. Procesoch horniny
- tvoria ju väčšie frakcie (živce, sľudy, kremeň)
b) druhotné (sekundárne) – vznikajú v pôd. hmote, najmä pri chem. zvetrávaní prvot. materiálov (ílové minerály – tvoria až 99% pôvod. Ílu, hydroxidy Fe, Al, sírany, soli)
I. ÚČEL MINERALOGICKÉHO ROZBORU:
a) objasniť genézu (pôvod) pôd. materiálu
b) posúdiť homogenitu pôvodného profilu
c) posúdiťcharakter a intenzitu zvetrávacích procesov
d) stanovenie tzv. indexov minerálov – t.j. zirkónu, kremeňa, ktoré sa používajú pri výpočtoch tvorby ílu
e) ocenenie potenciál. Rezerv živín viazaných v mnohých nerastoch (K v živcoch)
f) určenie fyzik. Vlastností pôd
II. MINERALOGICKÝ ROZBOR DRUHOTNÝCH MINERÁLOV – ÚČEL:
a) objasnenie genézy pôd
b) posúdenie intenzity a charakteru zverávania
c) posúdenie úrodnosti a výživy pôd (sorpčná schopnosť)
d) posúdenie fyzikál. a chemických vlastností
e) posúdenie pôdotvorných procesoch a pohybu ílu
Mineralogické rozbory:
- primárne minerály – hrubozrnné – používajú sa optické mikroskopy
- druhotné minerály – malá velkosť zŕn – elektrónový obal
ROZBORY PRVOTNÝCH MINERÁLOV:
- frakcia 0,25-2,00mm – rozbory robíme pomocou lupy, stereomikroskopu
- frakcia 0,05-0,25mm – pomocou polarizačného mikroskopu, podľa hustoty:
- ľahké – kremeň, kalcit
- ťažké – granáty, zirkón
- hraničná hustota – 2,9 g.cm-3 (kremeň – 2,65 g.cm-3)
- frakcia 0,002 – 0,05mm – nerasty tejto frakcie sa určujú rontgenograficky
- vyjadrenie a hodnotenie výsledkov: tabelárne (číselne)
graficky (grafy, diagramy)
tabuľkovite
zhodnotenie pôd podľa %
zastúpenie
Sústava lievikov na separáciu prvotných nerastov:
A – lievik s ťažkou kvapalinou a prvotnými nerastami
B,D – lievik s filtrač.
Papierom
C,E – nádobky
A
B D
C E
ROZBORY DRUHOTNÝCH MINERÁLOV:
Elektrónová mikroskopia:
- používajú sa dva spôsoby : 1) transmisná elektr. mikroskopia (TEM)
2) rastovacia elektr. mikroskopia (SEM)
- vzorky pre elektr. mikroskopiu sa pripravujú v podobe suspenzií, odtlačkov, rezov, výbrusov a nábrusov
Metódy termickej analýzy:
- diferenciálno termická analýza DTA – tú získavame tzv. DTA krivkou (výsledok) – termografy
- termogravimetria – rozlišujeme niekoľko druhov:
a) termogravimetrické krivky TG
b) diferenciálno termografické krivky DTG
- pri termickej analýze sa miner. Zahrievajú na t = 0-100°C
Rontgenová analýza:
- vzorku vystavíme RTG žiareniu a meníme stupeň ožiarenia
- dá sa použiť len pre krištalické minerály s kryštalickou mriežkou
Mikromorfologické rozbory:
- rozumieme štúdium pôdy v polarizačnom mikroskope v prorodzenom a neporušenom uložení v tzv. pôdnych výbrusoch
- vzorka zaliata živicou, zbrúsená do veľmi tenkej hrúbky – slúži na mikroskop. Pozorovanie (mikroskopický preparát)
- výsledky z mikromorfol. Rozboru majú všestranné využitie ako v teoretickej, tak aj v praktickej pedológii, dajú sa úspešne využiť tiež pri diagnostike rozličných antropologických procesoch pretvárania pôd
Klasifikácia a terminológia mikrosp. stavebných jednotiek:
- v polarizačnom mikroskope určíme vo výbrusoch príslušné mikroskopické elementy pôdy a klasifikujeme ich podľa vymedzených kritérií
- farba - čím je sfarbenie spôsobené
- agregovanosť – aké veľké agregáty, ich tvar
- pórovitosť – rôzne druhy pórov, medziagregátové a vnútroagregátové póry
- org. zložka pôdy – zvyšky rastlinstva, stupeň rozloženia
- humus – jeho farba
- minerál.
skelet – úlomky hornín, primárne minerály
- biotity – opálové zvyšky rastlinných častíc
- plazma – typ plazmy, ako je orientovaná, jej zloženie, jej väzba so skeletom
- roznotvary – rôzne formy kysličníkov Fe, Mn
Klasifikácia zemín podľa obsahu humusu
Obsah humusu % hmotnosti Jednotlivé označenie Skupinové označenie
pod 1,0 slabo humózne humózne
1,1 – 3 mierne humózne humózne
3,1 – 5 stredne humózne humózne
5,1 –10 silne humózne humózne
10,1 – 20 veľmi silne humózne humózne
20,1 – 50 rašelinené humusové
50 + rašeliny humusové
Stanovenie kvality humusu
- definícia : humus – súbor organických látok, ktoré sa nachádzajú na lesnej pôde:
a) rozložené
b) nerozložené
- je organický podiel pôdy, ktorý je hlavným zdrojom rastilinnej živiny
N a je to podiel, ktorý oddeľuje pôdu od horniny
- poznáme: celkový humus – povrchový – na povrchu pôdy (nadložný, prikrývkový)
- vlastný – vzniká humifikáciou a postupne je premiešavaný s
humifik. podielom pôdy
Povrchový
– tvoria produkty odumretých zvyškov rastlinného spoločenstva a mŕtvych org., ktoré sa dostávajú na povrcg pôdy – ihličie, zvyšky rastlín, listy – opadanka
– opadanka, ktorá je na povrchu lesnej pôdy – opad
– opad môže byť tvorený aj opadankami z viacerých rokov
– pre opad je charakteristické, že štruktúra ihličia je málo pozmenená
– pod ňou sa nachádza vrstva humusu – drvina (Of), ktorá má čiastočne zmenenú štruktúru, ale dokážeme identifikovať štruktúru lístia
– najspodnejšia vrstva je melina (Oh), ktorá má úplne zmenenú štruktúru a nedokážeme identifikovať, z čoho vzniká – je produktom humifikácie – je premiešavaná organiz. A vody – vzniká mydát
Rozkladné procesy:
a) mineralizácia – prebieha za dobrého prístupu vzduchu a činnosťou ostatných mikroorganizmov vzniká najdôležitejšia zlúčenina (H2S)
b) rašelinizácia – rozklad bez prístupu vzduchu a nadbytku H2O – produktom rašelina
c) humifikácia – málo rozpustný chem. Dej a hlavné rozpadacie procesy sú chemické, enzymatické a mikrobilogické, produkt – čierne vysokomolekulové zlúčeniny obsahujúce > 4%C
Stanovenie vlastného humusu:
- metódy rozdeľujeme podľa spôsobu stanovenia – suchou cestou (spaľovanie vzorky)
- mokrou cestou
- suchou cestou – vzorka sa spaľuje, pričom dochádza k spáleniu org. zložky
- mokrou cestou – sa spálenie organickej zložky sa používa oxidačné činidlo
- podľa princípu:
1) GRAVIMETRICKÁ METÓDA
- vzorka sa spaľuje, pričom dochádza k spáleniu org. zložky
- výhody: nenáročnosť metódy a jednoduchosť
- nevýhody: dochádza k odburáavaniu intramicelulárnej vody a vody viazanej k hydromicelárnej vody a vody viazanej k hydroxyl.
skupine OH
- % zastúpenie humusu vypočítame na základe úbytku hmotnosti
2) METÓDY ELEMENTÁRNEJ ANALÝZY
- špeciálne sklenené aparatúry, vznikal CO2 , stanovovalo sa množstvo vzniknutého činidla na príslušny indikátor
- boli veľmi presné, používali sa pred 20-30 rokmi
3) OXIDOMETRICKÉ METÓDY
- používa sa nadbytok oxidačného činidla, ktorého nespotrebované množstvo stanovíme titráciou redukčného činidla na príslušny indikátor
Živé pôdy
- príprava z organických látok, minerálnych solí:
- Thortonov agar – pH = 7
- Jensenov agar – pH = 4
- aeróbne organizmy pestujeme v Petriho miskách
- anaeróbne oranizmy pestujeme v skúmavkách
Intenzity činnosťou bionty môžeme určiť:
1) podľa množstva konečných produktov činnosti bionty (CO2)
2) podľa doby, ktorý edafón potrebuje k rozkladu organických látky (celulózy) (terenný test)
3) podľa aktivity enzýmov (hydrolýza) (laboratórna metóda
- využitie charakteristickej produkcie CO2 – respiračný efekt (množstva CO2 ,, sa uvoľní z 1kg pôdy za 24 hod. Pri t = 20°C)
- stanovovanie – valumetricky, titračne
Štúdium pôdneho edafónu
Edafón – živá, rastlinná a živočíšna zložka pôdy
MAKROEDAFÓN – stavovce, býva zriedkavo predmetom pôdoznalecko rientovaných prác
MEZOEDAFÓN – hmyz, červy, mäkkýše
MIKROEDAFÓN – prvoky, baktérie, huby, riasy
Metódy štúdie zooedafónu
- potrebné je identifikovať systematickú príslušnosť a určiť počty jedincov na plošnú alebo objemovú jednotku pôdy
- odoberáme vzorky napr.
pomocou Kopeckého valcov alebo vyrežeme kocku o objeme 1dm3
- k izolácii zooedafónu používame zariadenie TULLGEROV PRÍSTROJ – v ňom sa vzorka vďaka teplu vysušuje
Tullgerov prístroj L
L – žiarovka
K – kryt K
Z – zemina
N – fixačná nádobka
Z
n
Metódy štúdia mikroedafónu
1) PRIAME POČITACIE METÓDY – využíva sa princíp fluvescenčne – mikroskopické pozorovania, nie je možné identifikovať druhy
2) KULTIVAČNÉ METÓDY – sú selektívne, určujú sa nimi systematické alebo funkčné skupiny mikroorganizmov
- mikroorgamizmy sa pestujú na pôdach na miestach, za optimalných podmienok sa vyvinie kolónia, kolónie sa spočítávajú, vyjadrí sa počet na 1g zeminy
Zrnitostné zloženie pôd a jeho určenie
- zrnitostné zloženie pôd a zemín je pomerné zastúpenie elementárnych častíc v pôde vyjadrené % obsahom zŕn (častíc) alebo skupinou častíc rôznej veľkosti
- skupiny častíc nazývame frakciami alebo skupinami častíc rôznej veľkosti
Zrnitostné zloženie:
- určuje kvantitatívne zastúpenie zrnotosti frakcií
- je závislé na pôdotvornej hornine a stupni zvetrávania
- ovplyvňuje hlavne vodno-vzdušný a a tepelný režim pôd
- stanovujeme ho zrnitostným rozborom, pričom pri rozbore jemnozeme postupujeme podľa 4 bodov:
1) Klasifikácia zrnitostných frakcií:
- rozdelenie frakcií do veľkostných intervalov
- používa sa viac klasifikácii (Kopeckého, Nováka)
- v sučastnosti u nás platí STN 721002
- pri klasifikácii:
veľkosť zŕn (mm) názov
< 0,002 íl
0,002 – 0,063 prach
0,063 – 0,250 jemný piesok
0,250 – 1 stredný piesok
1 – 2 hrubý piesok
2 – 8 drobný štrk
8 – 32 stredný štrk
32 – 128 hrubý štrk
128 – 256 kamene
256 + balvany
2) Dispergácia zeminy (Disagregácia)
- pôda sa nachádza v agregátovom stave, preto ju musíme previesť do stavu elementárneho – t.j. rozrušiť agregáty a častice ryzptýliť – dispergovať
METÓDY:
a) mechanická – drvíme trením, trepaním – málo účinná, môže dojsť k zrušeniu zrnitosti, patrí sem aj dispergácia ultrazvukom
b) chemická – chem. list. podľa povahy pôdnych tmelu – pH, používa sa napr. Hexametafosforečnan sodný
c) kombinovaná – spojením chemickej a mechanickej
Stanovovanie zrnitostných frakcií jemnozeme podľa 721002
Pracovný postup:
- do odváženej a označenej vysušovačky navážime priemernú vzorku jemnozeme o hmotnosti 10-15g
- odváženú vzorku vložíme do termostatu a susíme pri t=105°C 2-4-6 hod
- zvážime a z rozdielov vypočítame sušinu
1) URČOVANIE FRAKCIÍ:
- hrubý piesok (0,1-2,00mm) v g - určíme ako rozdiel medzi plnou a prázdnou Petriho miskou po vysušení
- pipetované frakcie v g určíme z údajov
- objem sedimentačného valca = 1000ml, objem pipety 25ml, prepočtová hodnota z 25 na 1000ml = 40
Pipetovanie 1. 2.
priemer častíc < 0,01 <0,002
hodnota vysušenej vzorky frakcie (g) 0,09 0,030
hodnota odparku (NaPO3)6 (g) 0,013 0,013
vzorky frakcie (g) 0,077 0,017
vzorky frakcie (vzorka x 40) (g) 3,08 0,68
2) VÝPOČET JEDNOTLIVÝCH FRAKCIÍ V g A % HMOTNOSTI SUŠINY
- určovanie frakcií: íl < 0,002mm
prach 0,002 – 0,063mm
piesok 0,063 – 2mm
- vypočítame podľa vzťahov:
- íl (A) – hmotu dostaneme priamo z 2 pipetovaní po prepočte vzorky frakcie na 1000ml
- prach (B) – ako rozdiel medzi 1. a 2. Pipetovaním
- piesok ( C) – dopočtom jemného piesku JP (0,06-0,1) na sušinu zeminy k (g), ktorú prepočítame už k stanovenému hrubému piesku (HP)
- hmotnostné % jednotlivých frakcií vypočítame pre všetky frakcie podľa vzťahu:
a (g)
frakcia v % hmotnosti =.
100
k (g)
- podľa % zastúpenia jednotlivých frakcií a trojuholníkoveho diagramu určíme druh zeminy
METÓDY ZRNITOSTNÉHO ROZBORU:
a) preosievanie (sitovacie metódy) – suchou cestou
- používame sadu sít s rôzmyni rozmermi očiek
- preosievanie je možné len na site s rozmermi oka
menej ako 0,1mm
- suchu cestou – dôkladnejšie vzájomne oddelenie zŕn
- preosievanie na roztriedenie hrubších podielov pôdy
prípadne pôdneho skeletu, na získanie jenozeme
(2mm sito)
b) usadzovanie (sedimentačné metódy) – sú odvodené od Stokesovho zákona o usadzovaní
guľových častíc vo vodnom prostredí
- rôzne veľké častice sa usadzujú rôznou rýchlosťou
- závislosť veľkosti častíc a rýchlosti vyjadrujúc
Stokesov vzorec, platí pre častice pod 0,1mm
2 g .r2 (z2 - z0)
V =. [cm.s-1]
g 3
V – usadzovacia rýchlosť [cm.s-1]
g – tiažová rýchlosť [cm.s-2]
z2 – merná hustota zem. častíc [cm.s-3]
z0 – merná hmostnosť disperzného prostredia
r – polomer častíc [cm]
3 – viskozita vody [g.cm-1.s-2]
c) metódy v stojacej vode – hodnoty sú okrem polomeru častíc pre určitú teplotu stále, preto ho môžeme vyjadriť v skrátenej forme
V = ar2 [cm.s-1] , kde a=35756 (konštanta)
d) metódy v tečúcej vode – pomocou trojvalcového usadzovacieho prístroja, v ktorom prúdi voda s pôdou, v jednom valci sa usadzujú frakcie (0,1-2mm), v druhom valci (0,05-0,1mm) a v treťom valci (0,01-0,05)
Vyjadrenie rozboru:
- tabelárne (v absolútnych alebo relatívnych jednotkách)
- zrnitostné krivky (v stavebníctve)
- diagramy (napr.
)
Pôdna vlhkosť, jej pohyb v pôde, pôdna zrnitosť
Momentálna vlhkosť – určité množstvo vody, ktoré je výsledkom jej prírastkov a strát v určitom okamžiku
- na stanovenie existuje nespočetné množstvo metód
- podľa miest merania – laboratórne
- terénne
- podľa toho, či vyžadujú odobratie vzoriek alebo sa merajú priamo (deštruktívne alebo nedeštruktívne)
- priame – meranou veličinou je množstvo vody v pôde
- mepriame – založené na meraní fyzikálnych znakov
- metódy – graviemetrická metóda
- chemická metóda
- odparová metóda
- kapacitná metóda
- termokonduktívne metódy
- neutrónová metóda
- tenziometrické metódy
- vodu môžeme charakterizovať z viacerých hľadísk:
1) skupentsvo: plynná hagroskopická
v pôdnom vzduchu
v kvapalnom stave – obalová, kapilárna, voľná
2) podľa síl, ktorými je voda viazaná k pôde: hygroskopická, obalová, kapilárna
Jednotky:
- hmotnosť v g H2O /g zeminy
- objem – cm3 / cm zeminy
- nepriame
ŠTÚDUIM POHYBU VODY:
- pôdna voda sa môže pohybovať v pôdnom vzduchu ako vodná para, vplyvom sorpčných síl, kapilárnych síl a gravitačných
- v pôdnych stĺpcoch možme pohyb sledovať ako stmavnutie v dôsledku zvlhčenia, pridaním farebnej látky alebo nejako rozspustnej chemicky ľahko a citlivo stanoviteľnej
- na sledovanie pohybu prenikania vody do pôdy tamvších farieb, pri ktorom zvlhčenie sa natoľko farebne neprejavuje, je vhodný postup s využitím roztoku škrobu či dextínu, 2-5% roztokom škrobu, poleje sa povrch pokusnej plošky vo forme zaďaždovania
- po skončení vsakovania vody sa urobí zvislý rez pôdou a rezná plochy sa postrieká jódovou vodou
- miesta, do ktorých vsiakol škrobový roztok, zmodrajú
- pomocou pontografu sa modré plochy zachytia a vzájomným porovnávaním série rezov možno získať informácie o migrácií vody v pôde
PôDNA ZRNITOSŤ:
- závisí od pôdnej vlhkosti, určuje, koľko vlahy je ešte schopná pôda prijať, kým natane povrchový odtok
MOMENTÁLNA VLHKOSŤ:
- určuje množstvo vody, ktorá je výsledkom jej prírastkov a strát v danom okaminu
KAPILARITA:
- kapilárne javy sú založené na povrchovom napätí vody
- molekuly vody pri styku s pevnou látkou sú k nej priťahované väčšou silou ako molekuly plynnej látky, preto sa hladina vody zdvíha po okrajoch (kapiláry) aj proti pôsobeniu gravitačnej sily
- po vyrovnaní síl sa zakrivenie ustáli
- čím má kapilára menší priemer, tým väčší zdvih hladiny nastáva
KAPILÁRNE JAVY:
- kapilárny zdvih – vzlínanie podzemnej vody vplyvom kapilárnych síl
- kapilárna obruba – kapilárnym zdvihom zvlhčená časť pôdy nad hladinou podzemnej vody, jej horná hranica – front vzlínania, kapilárna krajka
VZŤAH MEDZI PôDNOU VLHKOSŤOU A ZRNITOSŤOU:
- v ílovitej zeminevystúpila voda najvyššie, ale kým sa ustálila, trvalo viac ako dve hodiny
- čím je menšia zrnitosť zeme, tým nižšie kapilára vytrváva a tým do väčších výšok stúpa hladina vody v nich, ale tým dlhšie to trvá, kým vystúpi
- naopak, v piesčitých pôdach stúpa rýchlo, ale do malej výšky
- to je výsledkom odporu pri unikaní z pôdy
SORPCIA
- schopnosť koloidov na svojom povrchu pútať ióny a vymienať za ekvivalentné množstvo iónov z pôdneho roztoku
- charakterizujú sa pomocou T, S,V
Stanovenie T-hodnoty
T-HODNOTA
- celková sorpčná kapacita pôdy pre katióny – t.j. max. množstvo katiónov, ktoré pôda môže
viazať
veľkosť T-hodnoty
- závisí od pH použitého vytesňoavcieho roztoku
- rozoznávame dva druhy katiónovej kapacity:
a) potenciálnu (totálnu) – Tt – zisťuje sa vo výmennom roztoku, ktorý je tlmivý – pH=7-8
b) elektívnu katiónovú kapacitu – Te – zisťuje sa pomocou netlmivého roztoku
METÓDY NA URČENIE SORBOV. KATIÓNOV:
- metóda Mehlichova
- metódy ionomeničové
Stanovenie S-hodnoty
S-HODNOTA
- momentálny obsah výmenných báz – t.j. suma bázicky pôsobiacich katiónov, ktoré pôda v danom okaminu viaže
- vyžaduje sa v m mol na 1kg pôdy
- podstatou všetkcýh metód sa stanovenie S-hodnoty je vytlačenie báz zo sorpčného komplexu pôdy určitým množstvom pridaných katiónov
Stanovenie V-hodnoty
V-HODNOTA
- stupeň nasýtenia
- percentuálny podiel bázicky pôsobiacich katiónov (S-hodnota) z celkovej sorpčnej kapacity (T-hodnota) nazávame stupeň nasýtenia (V-hodnota)
S. 100 = V-hodnota [%]
T
Reakcia pôdy
a) potenciálne stanovovanie aktívnej reakcie pôdy
b) titračné stanovovanie výmennej kyslosti pôdy
- pôdy môžu byť kyslé, neutrálne, zásadité
- meria sa kyslosť – buď titračná hodnota alebo jednotlivo pH
POTENCIOMETRICKÁ METÓDA
- založená na meraní potenc. roztoku medzi indukčným a referentným elektronóm
- na meranie pH hodnoty – pH metre
- ak sa priptravujú suspenzné zeminy s prevarenou destilovanou vodou a meriame pH – reakcia aktuálna (H2O)
- ak pri menarní reakcie v susp. Roztoku soli KCl – reakcia výmenná
Určenie obsahu karbonátov
- prítomnosť karbonátov v pôde prenikavo ovplyvňuje fyzikálno-chemický stav pôdy
- väčšina metód sa opiera o ich rozklad kyseliny HCl
CaCO3 + 2HCl = CaCl2 + H2O + CO2
- podľa princípu, ktoré využívame pri stanovení CO2, ide o metódy:
1) nanometrické
2) gravimetrické
3) titračné
4) volumetrické.
|
