Tektonickými zmenami označujeme všetky deformácie Zeme , pri ktorých nastávajú pohyby jedného zemského bloku alebo jednej stavebnej jednotky voči druhej. Posun môže byť diskontinuitný alebo kontinuitný. Často sa obidve skupiny zmien môžu i prelínať. Stavebné jednotky Zeme ktoré pri tektonických pohyboch vykazujú jednotné správanie , dostali názov tektonické štruktúrne jednotky. Pohyb kontinentov , tzv. kontinentálny drift , je zdôvodnený mnohými dôkazmi – geologickými , geodetickými , paleontologickými a geomagnetickými. Teória dokazuje , že všetky kontinenty tvorili spoločný prakontinent Pangeu. Tento kontinent sa rozdelil na severnú časť – Lauráziu a na južnú časť Godwanu. Oceánske chrbty (rifty ) sa objavujú tam , kde sa dve dosky vzďaľujú. Cez vzniknutú trhlinu neustále preniká magma z astenosféry. Stuhnutý materiál sa stáva súčasťou morského dna a je unášaný od riftu smerom k predhlbni. Tam , kde sa dve dosky zbiehajú , sa utvára žľab. Jedna doska , obvykle oceánska , sa podsúva pod druhú. V podsúvacej zóne sa oceánska kôra a sedimenty morského dna dostávajú až do plášťa. Na kontinentálnej časti sa utvárajú mohutné vrásové pohoria ( Kordillery , Andy ). Riftové zóny sa vyskytujú aj na kontinentoch. Súčasťou tektonickej činnosti Zeme sú aj zemetrasenia. Zemetrasenia sa sústreďujú do zlomových pásem. Do skupiny tektonických pohybov patrí aj veľká skupina javov prejavujúca sa vertikalnými pohybmi zemskej kôry. Tieto pohyby vyvoláva izostatické vyrovnávanie zemských blokov. Dôležitú skupinu tektonických procesov tvorí vrásnenie. Príkrov predstavuje horninové teleso , obyčajne doskovitého tvaru , tektonicky nasunuté na cudzorodý podklad. Pásmové pohoria , presnejšie horské pásma , tvoria horské reťazce , často vzájomne pospájané , niekedy oblúkovite zahnuté. Patria k nim aj ostrovné oblúky , lemujúce pevniny. Procesy vedúce k vzniku pásmových pohorí sú veľmi dlhodobé , niektoré pokračujú vlastne dodnes ( pohoria alpínsko – himalájsko – cirkumpacifickej sústavy ). Kniha :
Vývoj v anorganickej prírode ( strana 226 – 229 )
Autor :
Ján Babčan.