Zemská kôra tvorí najvrchnejší , pevný obal Zeme. Pôvodne sa ako kôra označovala konvenčne určená oblasť Zeme , siahajúca do hĺbky 10 míľ. Po objavení hladiny veľmi výrazných zmien , bola hranica zemskej kôry posunutá do tejto oblasti. Oblasť zmien rýchlosti zvukových vĺn sa označuje ako Mohorovičičova plocha diskontinuity. Táto Mohorovičičova diskontinuita oddeľuje zemskú kôru od vrchného plášťa. Podľa medzinárodného programu Vrchný plášť sa uskutočnili hlboké vrty až do vrchného plášťa. Prvý super hlboký vrt (1974 – 1985 ) bol situovaný na Kolskom polostrove. Osobitosťou zemskej kôry je , že má iné zloženie na kontinentoch a iné pod oceánmi. Kontinentálnu zemskú kôru tvoria sedimenty , pod nimi je 20 km mocná vrstva hornín. V oceánskej kôre , s mocnosťou 6 – 12 km chýba granitová vrstva , sedimenty nasadajú na vrstvu bazaltov. Osobitosťou oceánskej kôry sú tzv. oceánske rifty. Zemská kôra má neobyčajne pestré horninové zloženie a stavbu. Horniny zemskej kôry sú spojené s jej vznikom a vývinom. Ich história je predmetom štúdia mnohých geologických vedných disciplín. V zemskej kôre sú najpočetnejšie zastúpené horniny magmatického pôvodu. Ďalšie zloženie zemskej kôry : Bazalty predstavujú čierne bázické horniny minerálneho a chemického zloženia. Pôvod granitov ( žúl ) nie je doteraz dostatočne vysvetlený. Podľa hypotéz vznikli kryštalizačnou diferenciáciou bázických magiem. Intermediárne horniny majú dvoch najvýznamnejších predstaviteľov. A to diority a andezity. Sedimenty predstavujú široký komplex hornín , vzniknutých rozrušením pôvodných hornín transportom materiálu na iné miesto a jeho usadením .Sedimenty sa delia podľa veľkosti častíc , minerálneho zloženia častíc , výplne ,ktorá tmelí častice. Metamorfity predstavujú tiež rozsiahlu skupinu hornín. Najrozšírenejšími typmi metamorfovaných hornín sú : fylity , svory , ruly , mramory ,skarny , rohovce , serpentinity a mnoho ďalších .