Patria v 21. storočí k najväčším turistickým magnetom Severnej Ameriky a ich návšteva je pre každého nezabudnuteľným zážitkom. Vytvárajú prirodzenú hranicku medzi Spojenými štátmi americkými a Kanadou, pričom tou známejšou časťou vodopádov sa pýši kanadská strana.
Severovýchodnú hraničnú čiaru medzi Kanadou a USA tvorí päť jazier: Ontario, Erijské, Hurónske, Michiganské a Horné jazero. Spolu predstavujú najväčšiu zásobáreň sladkej vody na svete. Svetovú pozornosť však priťahú najmä dve z nich, Ontario a Erijské jazero. Výsledkom veľkého rozdielu medzi hladinami týchto vodných plôch sú nádherné Niagarské vodopády, Irokézmi nazývané Hrmiaca voda. Obrovský, 56 metrov vysoký prúd vody svojou silou neúnavne obrusuje skaly, na ktoré sa vylieva, a každoročne priláka milióny návštevníkov. Na brehu rieky Niagary dnes stoja vyhliadkové plošiny a hotelové komplexy, ale ani táto komercia im neuberá na kráse. Po oboch stranách vodopádov vznikli dve mestá s rovnakým názvom Niagara Falls. Na kanadskej strane však žije viac obyvateľov, a to práve preto, že americký podiel na vodopádoch je síce väčší, ale pohľad z Kanady je oveľa atraktívnejší. Deliacou líniou medzi remenami rieky Niagara je Kozí ostrov patriaci Spojeným štátom americkým.
Niagarské vodopády vznikli na konci ľadovej doby a ich vek sa v šúčastnosti odhaduje na desať- až dvanásťtisíc rokov, keď sa nachádzali o viac ako jedenásť kilometrov nižšie. Už niekoľko tisícročí menia svoje brehy a polohu. Od roku 1678, keď pri nich po prvý raz zastali Európania, posunuli sa o vyše 300 metrov proti prúdu Niagary (najvodnatejšej rieky v USA). Aj preto má začiatočný úsek dolného toku tvar hlobkého pažeráka a vyznačuje sa strmými zákutami a vodnými vírmi. Od začiatku 50. rokov sa však tento postup spomalil, a to najmä vďaka hydroelektrárňam, ktoré po obodh stranách rieky odčerpávajú vyše päťdesiat percent vody do svojich rezervuárov. Vodopády poznali už dávni Indiáni, ktorí túto prírodnú "pamätihodnosť" ovenčili množstvom mýtov. Prisúdili im dokonca posvätný význam. Najznámejšia legenda je o duchovi indiánskej dievčiny s menom Deva oparu. Vraj sa dodnes zjavuje na týchto miestach, ktoré sú spomienkou na minulú tragédiu. Podľa legendy dievča zvolilo radšej smrť ako vydaj bez lásky, a tak sa na kanoe vrhlo rovno pod masy padajúcej vody. Vtom sa jej telo premenilo na opar z vodnej triešte a vidieť ha za slnečného počasia. Krása hlučných vôd a rozprávky o nich lákajú davy zvedavcov, ale i šialencov.

Niagarské vodopády boli neraz svedkami samovražedných zábavok, akými sú napríklad pokusy o zdolanie vodopádov v sude, prechody ponad ne po lane či skoky do vody. Prvý skokan sa volal Sam Patch, ktorý v roku 1829 predviedol svoje umenie. Postavil si skokanskú vežu pri päte Kozieho ostrova a z výšky 25 metrov nad hladinou skočil do spenených vôd. Obecenstvo plné turistov s nadšením sledovalo jeho úspešný čin. Podobné dobrodružstvá sa opakovali až do chvíle, keď sa stalo prvé nešťastie. Mladý povrazolezec sa pokúsil v noci o prechod po lane, čo mu prinieslo smrť. Po smutnej udalosti úrady vydali zákaz ďalších predstavení. Výnimky sa objavili iba zriedkavo.
Atrakcie:
Vyhliadková veža ponúka nádherný výhľad, ale i občerstvenie v reštaurácii Skylon, ležiacej 250 metrov nad Niagarskými vodopádmi, kam zabezpečuje dovoz výťah s presklenými stenami.
Loďou pod vodopády: polhodinová prehliadka parníčkom, počas ktorej sú návštevníci kompletne premočení, ale plní nezabudnuteľných dojmov.
Lanovka Niagara Spanish Aero Car (postavená v roku 1913): vstup na ňu umožňuje pohľad z výšky na zúrivo víriace pereje.
Prechádzka za vodopády: 50-metrový koridor vedie poza dovopády, kde je možné pozorovať padajúcu vodu a pritom cítiť, ako sa schvejú steny tunela.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk