Početné paralelné toky stekajúce z Bielych Karpát vytvorili pri zmiernení spádu v dolných úsekoch svojho toku výrazné nivy so šírkou 200 – 600 m. Povrch Myjavskej pahorkatiny miestami formujú aj malé zosuvy a najmä zrýchlená vodná erózia.
Územie patrí do mierne teplej klimatickej oblasti. Priemerné januárové teploty sa pohybujú od –2,5°C do –3,5°C, júlové od 17°C do 18°C. Priemerné ročné zrážky dosahujú 750 – 850 mm.
Myjavská pahorkatina patrí aj do povadia Váhu. Významným znakom vodných pomerov je koncentrácia menších povrchových tokov prichádzajúcich z Bielych Karpát. Podľa vodného režimu patria toky do vrchovinnej a nížinnej oblasti s maximálnym prietokom v marci a minimálnom v lete. Prevažne ílovité sedimenty s malou priepustnosťou majú malé zásoby podzemnej vody. Väčšiu priepustnosť vykazujú malé plochy bradlových vápencov.
Priestorové rozšírenie pôd Myjavskej pahorkatiny súvisí s pomerne malými klimatickými rozdielmi a chemizmom substrátu. Na silikátových, ílovcových a flyšových horninách vznikli illimerizované pôdy oglejené, hnedé pôdy nasýtené až kyslé a hnedé pôdy oglejené. Na karbonátových horninách prevládajú rendziny až pararendziny.
Pomerne ľahká prístupnosť Myjavskej pahorkatiny z nížin a kotlín spôsobila veľkú zmenu najme biologickej zložky v prvotnej prírodnej krajine. Z pôvodných bučín a dúbrav sa zachovali len nepravidelné ostrovčeky najmä na bradlových kopcoch. V posledných 20. rokoch sa lesné plochy zväčšujú zalesňovaním sklonitejších strání, nevhodných pre ornú pôdu. Zmenu v prírodných pomeroch Myjavskej pahorkatine veľmi ovplyvnilo roztratené osídlenie v rámci Bielokarpatskej kopaničiarskej oblasti. Mierne rezaný reliéf z bohatou horizontálnou členitosťou a pomerne hustou vodnou sieťou bol vhodný pre valašskú kolonizáciu. V súčasnosti prebieha transformácia kopaníc na rekreačné účely.
Myjavská pahorkatina predstavuje poľnohospodársko-priemyselný typ krajiny so stepou až lesostepou, s kombinovanou sídelnou štruktúrou od mestské cez sústredené vidiecke sídla až po roztrúsené kopanice.


V meste je zastúpený energetický priemysel – vodná elektráreň, plynáreň, strojársky – Vzduchotechnika, textilný, drevospracujúci – Drevina, stavebné hmoty – štrkopiesky, potravinársky – Palma, Obal, konzerváreň.