Na poliach, lúkách a pasienkoch žijú obyčajné druhy živočíchov, charakteristické pre tieto biotopy. Na teplých stepných a lesostepných stanovištiach sa vyskytujú aj také druhy, ktoré ťažiskom výskytu je južná Európa, napr. z hmyzu modlivka zelená, fúzače z rodu Dorcadion, lajniak skarabeusovitý, z plazov jašterica zelená. V dubinách, hrabinách a bučinách je pôda bohatá na rozličné druhy červov, kôrovcov, pavúkov, šťúrikov, stonožiek, mnohonožiek a hmyzu. Vyskytujú sa tu aj bežné druhy obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Z obojživelníkov v bučinách je hojná napr. salamandra škvrnitá, z plazov na skalách žije napr. jašterica múrová, z motýľov sa zachoval na niekoľkých miestach jasoň červenooký. Pre bučiny je z chrobákov charakteristický fúzač alpský. V horských potokoch žije pstruh potočný.
V pohorí prevažuje kopaničiarske osídlenie. Významné železničné a cestné spoje na Moravu vedú Lyským a Vlárskym priesmykom. Priechody na Moravu strážila sústava hradov (Branč, Lednica, Vršatec). V období národnooslobodzovacieho boja a SNP bola oblasť Bielych Karpát významnou základňou partizánov, najmä Druhej československej partizánskej brigády Stalina, cez ňu sa uskutočňovali ilegálne prechody československých vlastencov a sovietskych zajatcov na Slovensku. V poslednom období sa tu začína rozvíjať turistika a cestovný ruch. Biele Karpaty sú typom stredohorskej krajiny listnatého lesa, ktoré plní lesohospodársku, vodohospodársku, turisticko-rekreačnú a študijnú funkciu.


Beckovské Skalice

Považský Inovec vybieha do údolia Váhu v tzv. Beckovskej Bráne v podobe nízkeho predhoria, ktorého súčasťou sú aj Beckovské Skalice. Budované sú predovšetkým karbonátmi, ktorých krasovatením vzniklo menšie škrabové pole (Skalice). Na kóte Lipky vystupujú na povrch i kremence. Miestami sa tu nachádzajú mocné vrstvy spraší a sprašových hlín. Špecifické pôdno-klimatické pomery, vplyv Panónskej nížiny, ale aj činnosť človeka – poľnohospodára v minulých storočiach, sa najviac podpísali na sformovaní tunajšej cennej vegetácie. Pôvodné teplomilné dubiny tvorené hlavne dubom plstnatým sa zachovali na najväčšej časti Skalíc. Veľká časť územia však bola odlesnená, preto tu prevažujú extenzívne pasienky a v strednej časti územia nachádzame aj v súčasnosti orná pôda. Ostatné bývalé terasové políčka však boli zatrávnené a dnes predstavujú vhodné stanovište pre populácie orchideovitých rastlín – vstavačov.