Najhojnejšie spomedzi orchideí sú tu zastúpené vstavač vojenský a trojzubý, vzácnejšie sú vstavač purpurový a obyčajný, k vzácnym druhom flóry patria aj hlaváčik jarný, horec krížatý, ľan chlapý a rakúsky. Špecifické biotopy predstavujú extenzívne využívaný sad (čerešňa, višňa), ako aj skalná stena opusteného lomu. K nepôvodným spoločenstvám v území možno zaradiť agátové porasty, ktoré tu boli založené na zmiernenie erózie, ako aj menšie výsadby čiernej nachádzajúcej sa pod kótou Lipky.
Veľmi pestrá mozaika rastlinných spoločenstiev podmieňuje bohatú druhovú diverziu živočíšnych spoločenstiev. Na xerotermné biotopy sú viazané predovšetkým sucho a teplomilné druhy fauny. Z hmyzu tu žije napríklad modlivka zelená, vidlochost ovocný, feniklový, modráček slovenský, fúzač dubový i hrubý. Hojné sú cikády, blanokrídlovce, rovnokrídli hmyz a pod. Zo stavovcov tu okrem bežných druhou žije napríklad jašterica zelená, užovka stromová, vír skalný, chrapáč poľný, dudok chochlatý i jazvec obyčajný.
Toto presné územie v okolitej intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine predstavuje cenné refógium – miesto prežívania mnohých chránených a ohrozených druhov flóry a fauny. Nakoľko sa na jeho formovaní výrazne podieľal človek, je možné zachovať druhovú rozmanitosť Beckovských Skalíc do budúcnosti s prispetím človeka, ktorý tu bude aplikovať také formy hospodárenia, aké tu boli bežné v minulosti.
Občianke združenie pre prírodu sa podujalo zachrániť toto dlhšie nevyužívané a sekundárnej sukvesii podliehajúce územie. S podporou EECONET Action Fund a holandskej STICHTING DOEN boli realizované projekty, ktorých výsledkom bolo spracovanie projektu prírodnej rezervácie a jej následné vyhlásenie. Občianske združenie pre prírodu, ktoré stalo aj majiteľom a užívateľom významnej časti územia, bude zabezpečovať realizáciu menežmentovaného plánu rezervácie so súhlasom ostatných majiteľov a užívateľov ako aj štátnej ochrany prírody SR. Toto obhospodarovanie tradičnými metódami (kosenie, pasenie) je nevyhnutné pre zachovanie súčastných prírodných hodnôt prírodnej rezervácie Beckovské Skalice, vyhlásené roku 2002.


Beckovská brána

Je zúžená časť doliny Váhu severovýchodne od Nového Mesta nad Váhom. Západné zakončenie Beckovskej brány tvorí severovýchodný výbežok Malých Karpát, východné pohorie Považského Inovca. Bránou opúšťa Váh sústavou kotlín Považského podolia a vstupuje do Podunajskej nížiny, pričom po vyústení z brány mení svoj pôvodný juhozápadný smer na južný.