Z jaskýň je známa Čertova pec s archeologickými nálezmi.
Klíma patrí Považskému Inovcu s výnimkou vrcholových častí do miernej teplej oblasti s priemernou januárovou teplotou vzduchu -4 až -6°C, júlovou 14 – 17°C a s priemerným ročným úhrnom zrážok 700 – 900 mm. Snehová pokrývka trvá 60 – 80 dní, čo je dôležité pre zimné športy; letných dní býva 50 – 100.
V pohorí pramenia iba stráňové toky, ktoré ústia do Váhu a Nitry. Maximálne prietoky sú v súvislosti s roztápaním snehovej pokrývky a príchodom väčších dažďov v marci, minimálne koncom leta a začiatkom jesene. V oblasti kryštalinika zo značným povrchovým odtokom sa vyskytujú pramene s malou výdatnosťou. Priaznivejšie pomery sú v oblastiach vápencovito-dolomitických komplexov na západnej strane pohoria. Považský Inovec je pomerne bohatý na minerálne vody miestneho významu. Z rozložením vápencovito-dolomitických súvrství na západných úbočiach, s priečnymi a okrajovými zlomami pohoria súvisí aj výskyt svetoznámych piešťanských termálnych prameňov.
Na úpätných pahorkatinách sa vyskytujú hnedozeme, smerom k pohoriu prechádzajú do slabo illimerizovaných pôd. Porast tvoria teplomilný dubiny, z väčšej oblasti odlesnené. Vo vlastnom pohorí pod dubohrabinami sú najrozšírenejšie hnedé pôdy, ktoré na plochých chrbtoch nad 900 – 1000 m n. m. prechádzajú do hnedých pôd podzolovnatých s porastom bučín. Na chrbtoch a stráňach s karbonatickým podložím sa vyskytujú typické rendziny, vo vyšších polohách miestami vylúhované.
Považský Inovec je z vegetačného hľadiska veľmi zaujímavým územím, na ktorom na stretávajú teplomilné a horské druhy rastlín. Na úpätných pahorkatinách sú miestami zachované teplomilné dubiny s dubom letným, cerom a dubom zimným. V podraste sú zastúpené najmä rumenica Visianiho, hadí mor rakúsky, bodliak kopcový, lipnica bádenská a i. Vyšší stupeň tvoria dubo-hrabiny, ktoré zaberajú najväčšiu časť pohoria. V tomto stupni na výhrevných suchých vápencovito-dolomitických chrbtoch a tvrdošoch sa vyskytujú sucholesy s našou najteplejšou drevinou dubom plstnatým. Početne je zastúpená teplomilná vegetácia. Bučiny zaberajú najvyššie časti pohoria a súvisle vystupujú severne do Bezovca. V lesoch žije jeleň obyčajný, srnec hôrny a muflón obyčajný, zo šeliem jazvec, mačka divá, rys a líška. V oblasti pahorkatín a kult. stepí sa vyskytujú lesostepné druhy žijúce v Podunajskej nížine. Považský Inovec je slabo osídlený, obyvatelia sa venujú poľnohospodárstvu a chovu dobytka. Pohorie poskytovalo stavebný materiál, ťažili sa najmä vápence a dolomity, pálilo sa vápno a uhlie. Papiernictvo a sklárstvo sa sústreďovalo v Hradnej doline Chotiny. Po 1. svetovej vojne sa začalo s intenzívnou ťažbou dreva.