Predhorie je husto osídlené a má poľnohospodársky ráz.


Malé Karpaty

Sú horský krajinný celok vo Fatransko-tatranskej oblasti. Na severe ho ohraničuje Myjavská pahorkatina, na západe Záhorská nížina, na juhu a východe Podunajská nížina a na severovýchodné Považské podolie. Malé Karpaty tvoria klenbohrasť, obmedzenú voči nížinám systémom zlomov severovýchodného až juhozápadného smeru. Medzi Jablonicou a Trstínom sú rozdelené neogénnou depresiou na dve časti: juhozápad buduje najmä kryštalické jadro, lemované zo západu a severu úzkym pruhom obalového mezozoika, na ktorom leží na severe krížňanský a chočský príkrov a na okraji celku paleogén. Severovýchodnú časť buduje mezozoikum chočského a strážovského príkrovu, vrchná krieda v gosavskom vývoji a neogénne sedimenty, ktoré vypĺňajú zníženiny. Metamorfové horniny Malých Karpát majú v predmetamorfnom štádiu jednotný vývoj a usadzovali sa striedavo súvrstvia viac alebo menej ílovitých a piesčitých sedimentov. Za varínskeho vrásnenia došlo čiastočne i tepelným účinkom granodioritov k premene týchto hornín na biotitické fylity, svorové ruly z rôznym podielom biotitu granátu a staurolitu. Zo sopečných hornín diabasového a gabrového charakteru vznikli metamorfózou amfibolity. V období mladších prvohôr v karbóne a perme, bolo územie dnešných Malých Karpát zväčša suchou zemou a podľahlo silnej denudácii. V spodnom triase začalo územie zaplavovať more, časť kryštalického masívu zostala i počas triasu súšou. V ďalších obdobiach bol už vývoj pohoria zhodný s ostatnými časťami Vnútorných Karpát. Podstatnú časť kryštalického jadra Malých Karpát zaberajú granitoidy. Nachádzajú sa tu aj Kryštalické bridlice. Miestami bolo malokarpatské kryštalinikum počas alpínskeho vrásnenia silne postihnuté drvením a spätnými minerálnymi premenami. Z kryštalických bridlíc vznikli fylitom podobné horniny – fylonity, z granitoidných hornín mylonity.
Druhohorné komplexy sú rozšírené najmä v severnej a západnej česti. Je v nich zastúpená obalová séria označovaná ako malokarpatský, krížňanský, chočský a strážovský príkrov. Malokarpatskú sériu tvorí bezprostredný obal kryštalinika a začína sa spodným triasom, ktorý však má pomerne malé rozšírenie. Zastupujú ho najmä kremence a kremité pieskovce, ktoré v spodných častiach súvrstvia prechádzajú miestami do kremitých zlepencov a arkóz. Najrozšírenejším členom obalovej série je lias, ktorý sa vyvíjal mnohostranným spôsobom. Najsevernejšiu časť Malých Karpát vytvára chočský a strážovský príkrov.