referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zora
Sobota, 22. januára 2022
Geologická stavba Nového Mesta nad Váhom (seminárna práca)
Dátum pridania: 27.09.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: gozzila
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 069
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 16.9
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 28m 10s
Pomalé čítanie: 42m 15s
 
Nové Mesto nad Váhom sa nachádza na úpätí Malých Karpát, Bielych Karpát, Považského Inovcu, Myjavskej pahorkatiny, Beckovskej brány, Beckovských Skalíc. Je tu veľmi rozličné geologické zloženie, živočíšstvo, rastlinstvo, flóra a fauna. Neďaleko sa nachádzajú až tri hrady ® Čachtický, Tematínsky, Beckovský hrad. Cez mesto preteká aj rieka Váh, najdlhšia rieka na Slovensku. V Novom Meste sa nachádza aj vápencový lom ® výskyt vápencov.


Biele Karpaty

Sú pohorie Vonkajších Západných Karpát na slovensko-moravskom pomedzí. Na juh a juhovýchod sú ohraničené Trenčianskou a Ilavskou kotlinou a Myjavskou pahorkatinou. Na severovýchod sú od Javorníkov oddelené dolinou Bielej vody, na severozápad hraničia s Vizovickými vrchmi, na juhozápad so Záhorskou nížinou a Dolnomoravským úvalom. Centrálny pieskovcový chrbát je rozčlenený bielokarpatskými prítokmi Váhu na samostatné masívy Žalostinej, Veľkej Javoriny, Veľkého Lopeníka a Chmeľovej. Geologickú stavbu charakterizujú flyšové sedimenty magurského príkrovu, bradlové pásmo buduje predhorie Bielych Karpát. V reliéfe sa najvýraznejšie uplatňujú odolné jurské vápence, ktoré budujú jadrá bradiel. Pri vrásnení flyšových sedimentov boli vrstvy stlačené, rozlámané a zvrásnené často s protismernou vergenciou. Po denudácii flyšu boli odkryté mezozoické horniny, ktoré tvoria skalnaté útvary – bradlá (Dolné bradlo 590 m, Horné bradlo 703 m, Bradlová 733 m, Krasín 516 m, Vršatské bradlá). V bradlovom pásme sa vyskytujú i neveľké jaskyne (Dračia jaskyňa, jaskyňa pod hradom Vršatec, ľadová jaskyňa vo Zvonových a i.)
Flyšové pásmo je v Bielych Karpatách zastúpené vnútorným magurským príkrovom. Tvoria ho jednotky nižšieho rádu – vnútornejšia bielokarpatská, ktorá buduje svahy a bystrická. Obe majú príkrovovú stavbu, pričom bielokarpatská je presunutá cez jednotku bystrickú. V bielokarpatskej jednotke sú v spodnom paleogéne rovnomerne zastúpené pieskovce i ílovce. Vo vrchnom paleogéne majú vo východnej časti prevahu pieskovce, na západe ílovce. V bystrickej jednotke majú v spodnom paleogéne prevahu pieskovce, vo vrchnom ílovce. Po vyvrásnení flyšu došlo k erózno-denudačným procesom, ktoré boli prerušené tektonickými pohybmi krýh. Zarovnané formy povrchu sa najlepšie zachovali na masívnych pieskovcoch (Žalostiná, Veľká Javorina). Tektonickými pohybmi krýh bol rozlámaný priečnymi zlomami, pozdĺž ktoré sa prehlbovali doliny potokov. V štvrtohorách v dobe zaľadnenia bol povrch modelovaný periglaciálnymi procesmi.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Encyklopédia Slovenska,, Kniha chránených krajinných oblastí a prírodných rezervácií,, Slovensko 2 príroda, náučné tabule, turistické mapy...
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.